Väčšinu mojich básní dlho nik nepoznal, a tak vás možno potešia, alebo sa prihovoria vašim srdiečkam.
Už nezvoní mi telefón
a v srdci nastalo nám ticho.
Viac nevylúdiš správny tón
a rozbolí ma nemé ucho.
Zatvorím rozčítanú knihu.
Ten príbeh nemá koniec…
Stratím sa v prázdnom okamihu
a zložím z hlavy suchý veniec. (viac…)
Niečo sa dnes asi so mnou stalo.
Hľadím von oknom a nevidím málo:
stromy, vtáky, vážky, hory čnejúce…
Azda všetko poteší srdce bijúce.
Oblaky nad hlavou kreslia mi obrazy.
Voda zas ponúka mi ich presné odrazy.
Nachádzam vôkol seba plno krásy
a v tom pocite mi vietor češe vlasy. (viac…)
Víria mi hlavou zvláštne myšlienky:
Kam na zimu odlietajú všetky lienky?
Pridať sa k nim, či ostať zmrznutá stáť?
Ja viem, zimy nemala by som sa báť…
Blížia sa chmáry s vetrom ľadové
a ja už zas nečakám nič nové…
Stuhla mi krv v žilách námrazou,
mám po krk všetkých tých zákazov! (viac…)
Každý rok, vždy v čase „dušičiek“,
nastane záplava plastových kytičiek.
Pokryje hroby zosnulých našich blízkych…
Sviečky rozžiaria naše spomienky
a hľadiac na chvejúce sa plamienky,
opäť si prehrávam príbehy s nimi prežité. (viac…)
Niekedy človeku stačí len málo,
aby sa mohol cítiť viac ako skvelo:
podať ruku, nakresliť pár čiar,
pozrieť do neba, či uvariť čaj.
Vyčariť úsmev, i pohladiť tvár,
či na chvíľu vnímať, že prišla jar. (viac…)
Naučila som sa žiť s ťarchou na pleciach,
a z mnohých vecí, čo ma stretá, nemám strach.
Naučila som sa zodpovednosti za človeka,
zakaždým, keď niektoré z mojich detí narieka. (viac…)
Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,
rozleješ poháre, čo držia žiaru očí.
Tie moria dávnych krívd naraz vytečú
a do poslednej nitky mi dušu vyzlečú. (viac…)
Na jeseň náhlivo maľujem listy na stromoch,
aby mi šušťali pod nohami pri jazde na koňoch.
Budem uháňať po krajine plnej dažďa, sĺz a mlák,
nech sa smiem na chvíľu cítiť voľne ako vták. (viac…)
Slnko sa stále smeje…
Slzy suší a smiech seje.
sklamanie so smútkom
spaľuje svojimi slnečnými slamienkami.
Sama so sebou skúšam skončiť…
so sľubmi, so samotou
– stále spočítavam sekundy
strávené spolu s tebou. (viac…)
Keď nenávidím pohľad do zrkadla,
čo mi pripomína, že som niekto iný,
nachádzam črepy mojich rozbitých snov
po celej kúpeľni.
Zohnem sa, že ich pozbieram
a krvácajú mi z toho ruky i duša pobledlá. (viac…)