Ticho sťa ponorka plávaš si životom.
Nikam sa nenáhliš,
len stále častejšie spíš.
Odpočívaš…triediš myšlienky.
Počítaš i nesplnené sny.
Stačilo už vari radosti zo života?
Sťa nemá ryba popri mne plávaš.
Životom unavený.
A mňa z toho ticha chytá „ponorka“.
Či je dnes pondelok alebo piatok,
každý vie, na aký čakáme sviatok.
V očkách nám svieti dar radosti z neba,
naučí štedrosti, láske aj Teba. (viac…)
Myšlienka vydania básní v knihe vznikla niekedy začiatkom roku 2021 popri práci na detskej knižke Miškine biele Vianoce.
Striedavo sa vynárala a opäť zatvárala do trinástej komnaty so slovkom „Čosííí!“.
No chrobák v hlave nedal pokoj a nakoniec, keď výtvarník Štefan Jančík súhlasil, že sa podujme urobiť ilustrácie, povedala som si, že dobre teda, nedbám. Mala som iba jednu podmienku, aby ilustrácie boli romantické, nežné a plné lásky ako mnohé moje básne.
A skok od abstraktu ku konkrétnym slovám, čo bolo treba zachytiť, bol pre ilustrátora tiež poriadna fuška… Nielen ten zvláštny pocit, že moje básne vyletia z hniezda do sveta, ako moje deti… (viac…)
Prišla jar.
Miška o kúsok podrástla a aj jej nový zub.
Mamička aj ocko sa tiež trochu zmenili. Na prvý pohľad by ste si nič nevšimli. No obaja sa akosi viac a častejšie usmievali. Miška premýšľala prečo. A často sa aj vypytovala:
– Mami? Chystáš nejaké prekvapenie? Pôjdeme sa lyžovať ako na Silvestra?
Ráno v kúpeľni začula, ako sa jej rodičia zhovárali, že už je čas. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby v kalendári ocko neobrátil ďalší list a uprostred nesvietil nápis ‚MIŠKA 6‘. Dievčatko už vedelo napísať svoje meno tlačeným písmom, a preto si ho hneď všimlo. Tento týždeň bude mať narodeniny… (viac…)
Domov je miesto,
kam skloním hlavu unavenú po práci.
Domov sú tvoje dlane,
v nich cítim sa sťa kráľovná v paláci.
Domov je miestom i cestou.
Je slnkom i dažďom.
Je tvojím dychom, aj mojím snom.
Domov je krásny rám,
čo prinesiem na budúce spomienky.
V ňom necítiš sa sám… (viac…)
Zasvieť Slnko skoro ráno
cez škáročky mihalníc na oknách!
Podaj nádej, povedz – Áno
a nedaj nám tápať v tmách!
Zahrej tvár a ľuďom vlož do úst slová – Pekný deň!
Nájdi život v uliciach…
Ružovú v tvárach čerstvo zaľúbených dievčat…
Aj týždňový prach skrytý v policiach.
Každý deň odznova.
(viac…)
Máš plnú záhradu snov.
Kvitnú pod Tvojimi rukami
ako ja – do krásy.
Vyjadria všetko aj bez slov. (viac…)
Rozjímať v objatí nežných chvíľ,
čo rúca všetky mýty,
aby sa ráno dotklo líčkom môjho líčka,
teplými dlaňami Ty.
A v sladkej slabosti padať do bezvedomia všedných dní,
s túžbou sláviť každý, (viac…)
Ž-elaná, ľúbená, občas na rozhraní.
Zažína svetlo, čo voláš domovom.
Založí oheň a s láskou schová jemne do dlaní.
Za jeden deň zariadi dom po novom. (viac…)
