Domov
Domov je miesto,
kam skloním hlavu unavenú po práci.
Domov sú tvoje dlane,
v nich cítim sa sťa kráľovná v paláci.
Domov je miestom i cestou.
Je slnkom i dažďom.
Je tvojím dychom, aj mojím snom.
Domov je krásny rám,
čo prinesiem na budúce spomienky.
V ňom necítiš sa sám…
Domov je miesto,
kde smú sa naše oči smiať
i pretiecť potoky radostí,
kde strasieš ťažobu všedných dní,
a aj mača na kolenách necháš priasť.
Domov sú naše duše zakvačené v objatí tiel,
ktoré sú nateraz ich domovom.
Domov je záhrada plná ruží
na mojich rozkvitnutých šatách.
Domov sú aj lúky mäkkej trávy
pod bosými prstami i na sluchách.
Domov sú lietajúce biele mráčky,
čo ponorili hlavy veží do vankúšov.
Keď mi povieš:
„Som doma, láska!“
povešiam všetky milé slová na zrelú višňu,
jak hrkajúce pozlátka na okrasu,
by jej neprajné škorce nevyďobali kôstky z očí.
Len tíško podídem vykúpať sa v tvojej vôni…
„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať…„
Kde úsmev naplní Ťa láskou.
Tam neváhaš nad žiadnou otázkou.
A ja smiem si Ťa tam denne čakať…
Domov je vlastne mať najkrajšie miesto v tvojom srdci.
A nikam viac neodísť.