Kým víriš vesmírny prach…

Kým víriš vesmírny prach…


Kým svojimi otázkami „Prečo, mami?“ víriš vesmírny prach po izbách,
ja stále kvitnem a život má ešte zmysel aj v týchto ťažkých dobách.

Kým svojimi otázkami napínaš struny mojich gitár do prasknutia,
utiekam sa k mojim najmilším piesňam a spievam až do precitnutia.

Kým svojimi otázkami hľadáš súcit a chápanie v krehkých dlaniach,
ja taká drobná mám stále silu za dvoch udržať ťa v odhodlaniach.

Kým svojimi otázkami meníš náš dávno zastaraný pohľad na svet,
zhlboka sa nadýchnem a pozriem ti do duše, aký to v nej máš kvet.

Kým svojimi otázkami rozplačeš aj môj vietor ukrytý vo vlasoch,
nepotrebujem za každú cenu vyhrať v týchto našich nemých zápasoch.

Kým svojimi otázkami víriš už dávno usadený vesmírny prach,
počkám až zaspíš, zas usadí sa a ráno ho pozmetám, nech nemáš strach…

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok