Nedočkavá
Niečo sa dnes asi so mnou stalo.
Hľadím von oknom a nevidím málo:
stromy, vtáky, vážky, hory čnejúce…
Azda všetko poteší srdce bijúce.
Oblaky nad hlavou kreslia mi obrazy.
Voda zas ponúka mi ich presné odrazy.
Nachádzam vôkol seba plno krásy
a v tom pocite mi vietor češe vlasy.
Strapatá hojdám sa s ním do rytmu
a šepkám všetkým motýľom túto vetu:
– Kde ste, kamaráti moji, lietali doteraz?
Človek by vás mal stretnúť viac než raz…
Tak venujte mi svoj krátky čas na zemi
a dohodnite sa aj s mojimi anjelmi…
Nech vidím vás jasne každý deň,
kým daždivá jeseň ku mne nepríde.
Nech vnímam ešte zázračné pocity.
Tak prečo tu pri mne nie ste? Ani ty…
Zas sama sebe vravím tie pekné slová?
Iba čas sekundy pomalšie odkvapkáva.
Vonku už prší…
…možno preto som nedočkavá.
