Odznova zasvieť…
Zasvieť Slnko skoro ráno
cez škáročky mihalníc na oknách!
Podaj nádej, povedz – Áno
a nedaj nám tápať v tmách!
Zahrej tvár a ľuďom vlož do úst slová – Pekný deň!
Nájdi život v uliciach…
Ružovú v tvárach čerstvo zaľúbených dievčat…
Aj týždňový prach skrytý v policiach.
Každý deň odznova.
Roztoč svet sťa kolotoče zvedavých detí…
Pozri mi úprimne do očí,
nech roztopia sa v nich polárne ľady
a ja naplním sa tvojím teplom,
jak sud na dažďovú vodu…
Už preteká…
Preteká všade navôkol cez okraj postele.
Cez všetky ulice, kam zvedavo nakúkaš,
sťa divá rieka veselo si žblnkáš
a roztopašne prskáš chodcom pehy na líca.
Potajme zlátiš ich vlasy
do farby zrelého obilia.
Ako mne.
Objímaj si ma teda každé ráno,
vždy odznova zasvieť…
Milujem slnečný kúpeľ…
Hoc i spáliš mi prsty
a občas preto nariekam,
opäť ti ráno oči otvorím na duši
a stanem sa na chvíľu tvojou
prvou dámou…
Každý deň.
Odznova…
ráno na svitaní.
Až oči otvorím.