Semienka
Rozjímať v objatí nežných chvíľ,
čo rúca všetky mýty,
aby sa ráno dotklo líčkom môjho líčka,
teplými dlaňami Ty.
A v sladkej slabosti padať do bezvedomia všedných dní,
s túžbou sláviť každý,
kým z mojich vlasov upletieš pavučinky sietí.
Spolu kráčať v daždi lesom šušťavým i po mokrej lúke,
od šťastia môcť sa rozplakať a sadiť semienka lásky ruka v ruke.
A čakať nedočkavo pod dáždnikom, ako nám budú rásť a kvitnúť,
keď vyslovíš nahlas moje meno…
a každé ráno s bozkom si Ťa vítať a objímať prepleteno…