Som oheň

Som oheň

Som divoký oheň, čo celý život túži hriať.
Som jemný plamienok, čo každý deň hasíš…
Som ten ohník, na ktorom si vždy niekto prihrieva len svoju polievočku.
Som sopka už navždy udusená pod pokrievkou.
Som ten najhorúcejší tvor na svete, čo sa aj tak noc čo noc trasie zimou.
Som tlejúci uhlík čakajúci, kedy ho konečne rozdúchaš, ale to sa už nikdy nestane.
Som tu a aj z posledných síl hrejem všetkých naokolo, no mňa nik nezohreje…
Som už len dym letiaci k oblakom a pokorne čakám, že rozplyniem sa na prach.
Som nikto, čo kedysi zahorieť najsilnejšou láskou vedel.
Som trieska, čo už ani netlie, lebo moje srdce sa utopilo pod tou hromadou sĺz.
Som strom, ktorému dávno vytiekla miazga života…
…niekto iný prikladá tým drevom na oheň.
Som, no ešte ohrievaš sa mojím teplom, ale zo mňa stal sa len obrovský kus ľadu.
A hoci ma možno raz roztopíš, voda sa asi radšej vyparí… ako ja.


Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok