Som vzduch

Som vzduch

Som vzduch, ktorý práve vdychujem, aby som žila.
Som vzduch, čo už vo mne je a prúdi mi v žilách.
Som vzduch, bez ktorého ani oheň nedokáže horieť.
Nemať ho čerstvý, mohlo by poriadne zabolieť.

Som vánok, keď nesiem sa zľahka nad našimi horami.
Som vánok, čo sa ti veselo a rád tmolí pod nohami.
Som vánok, nech v tichosti zemi vrátim listy zo stromov.
Nemať ho v sebe, nepočujeme ich a ani tisíce iných šumov.

Som víchor, aby som čím skôr odohnala tmavé mračná.
Som víchor, čo v čistom prúde reči hľadá zázračná.
Som víchor, nech pozametám prach z tvojich modrých očí.
Nemať ho smelý, do leta čakám, než slnečný lúč zočím.

 

A hoc‘ som pre niekoho iba vzduch a celá pointa potom „do vetra“ uniká…
Verím, že slová nás dobrom naplnia ako chladný tatranský vzduch,
čo i trochu pichne pri srdci, keď hlboko do nás preniká.
A rozhoria sa opäť vatry na horách a zobudí náš silný národný duch.

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok