Spomienky

Spomienky 

Každý rok, vždy v čase „dušičiek“,
nastane záplava plastových kytičiek.
Pokryje hroby zosnulých našich blízkych…

Sviečky rozžiaria naše spomienky
a hľadiac na chvejúce sa plamienky,
opäť si prehrávam príbehy s nimi prežité.

Slzičku, a nie jednu, z oka mi vyplavia.
Možno sa všetci raz v mojich snoch dostavia
na veľký večierok s pečenou „švábkou“ a slaninou.

Objímem ich vrúcne a pobozkám na líce,
a spolu vezmeme do rúk varešku i ihlice.
Áno, aj kladivo, pílu, učebnice, či prútený košík…

Pripomeniem si chvíle dávnych radostí a detstva,
v malých kamienkoch z potoka nájdené bohatstvá,
čo ukrývali sme v tajných zákutiach na povale…

Chýbajú mi títo ľudia v skladačke všetkých dní,
ani ty na svojich blízkych nikdy nezabudni!
Zaslúžia si našu úctu, pokoru a milé spomienky.

Ak na nich myslíme, nielen dnes a zajtra,
zostanú prítomní aj v tvojich očiach, sestra.
Vo vlasoch brata, v úsmevoch našich detí a budúcich vnukov…

Kým som tu, kým sme tu, zapáľme tú sviečku spomienok,
a svojou dlaňou ochráňme malý živý plamienok,
na hrobe, na stole, v lampáši, alebo v kostole …

a vyslovme tíško pár vrúcnych slov: „Ďakujem, že tu bola, bol…“

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok