Spomienky
Každý rok, vždy v čase „dušičiek“,
nastane záplava plastových kytičiek.
Pokryje hroby zosnulých našich blízkych…
Sviečky rozžiaria naše spomienky
a hľadiac na chvejúce sa plamienky,
opäť si prehrávam príbehy s nimi prežité.
Slzičku, a nie jednu, z oka mi vyplavia.
Možno sa všetci raz v mojich snoch dostavia
na veľký večierok s pečenou „švábkou“ a slaninou.
Objímem ich vrúcne a pobozkám na líce,
a spolu vezmeme do rúk varešku i ihlice.
Áno, aj kladivo, pílu, učebnice, či prútený košík…
Pripomeniem si chvíle dávnych radostí a detstva,
v malých kamienkoch z potoka nájdené bohatstvá,
čo ukrývali sme v tajných zákutiach na povale…
Chýbajú mi títo ľudia v skladačke všetkých dní,
ani ty na svojich blízkych nikdy nezabudni!
Zaslúžia si našu úctu, pokoru a milé spomienky.
Ak na nich myslíme, nielen dnes a zajtra,
zostanú prítomní aj v tvojich očiach, sestra.
Vo vlasoch brata, v úsmevoch našich detí a budúcich vnukov…
Kým som tu, kým sme tu, zapáľme tú sviečku spomienok,
a svojou dlaňou ochráňme malý živý plamienok,
na hrobe, na stole, v lampáši, alebo v kostole …
a vyslovme tíško pár vrúcnych slov: „Ďakujem, že tu bola, bol…“