Stratím sa v dave…

Stratím sa v dave…

Víria mi hlavou zvláštne myšlienky:
Kam na zimu odlietajú všetky lienky?
Pridať sa k nim, či ostať zmrznutá stáť?
Ja viem, zimy nemala by som sa báť…

Blížia sa chmáry s vetrom ľadové
a ja už zas nečakám nič nové…
Stuhla mi krv v žilách námrazou,
mám po krk všetkých tých zákazov!

Zákaz byť bláznivá, či mať zopár snov.
Mám hádať, kam si ich tajne odniesol?
Len samé „musíš“ počúvam od dverí.
Vzlietnuť chcem! Kto mi už uverí?

Zastal však čas a brúsi zuby hodín,
sama po dome blúdivo chodím.
Neviem si nikde miesto nájsť
a hľadám krídla, nech môžem rásť.

Len zakázané myšlienky nachádzam v hlave,
tak sa radšej pomaly stratím niekde v dave.
A svoje túžby v písmenkách rozpustím,
nech už rozmažú ich jak farby terpentín…

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok