Tak veľmi by si chcel…

Tak veľmi by si chcel…

Jemne jak s pávím pierkom túžiš ju hladiť po tvári.
Počkať, kým zaspí, bdieť a čakať na brieždenie,
aby si mohol vidieť, ako rozospatá a strapatá oči otvorí.

Odniesť do najhlbších jaskýň všetky jej bolesti.
Ukrývať pred ňou ťažoby a zlo tohto sveta,
aby si mohol vidieť, ako sa usmieva a tancuje námestím.

Pevne ju objímať každý deň, ale aj každučkú noc.
Chrániť jej predstavy a sny ako najčistejšiu studničku,
aby si mohol vidieť, ako hviezdy žiaria a akú majú moc.

Nachádzať neustále pre ňu tie najkrajšie mená.
Odpúšťať chybičky krásy a rátať pehy na lícach,
aby si mohol vidieť, ako sa topí v tvojich dlaniach, keď je uzimená.

Tak veľmi by si chcel…

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok