Tak veľmi by si chcel…
Jemne jak s pávím pierkom túžiš ju hladiť po tvári.
Počkať, kým zaspí, bdieť a čakať na brieždenie,
aby si mohol vidieť, ako rozospatá a strapatá oči otvorí.
Odniesť do najhlbších jaskýň všetky jej bolesti.
Ukrývať pred ňou ťažoby a zlo tohto sveta,
aby si mohol vidieť, ako sa usmieva a tancuje námestím.
Pevne ju objímať každý deň, ale aj každučkú noc.
Chrániť jej predstavy a sny ako najčistejšiu studničku,
aby si mohol vidieť, ako hviezdy žiaria a akú majú moc.
Nachádzať neustále pre ňu tie najkrajšie mená.
Odpúšťať chybičky krásy a rátať pehy na lícach,
aby si mohol vidieť, ako sa topí v tvojich dlaniach, keď je uzimená.
Tak veľmi by si chcel…
