Zašepkaj mi…

Zašepkaj mi

Zašepkaj mi svoje priania.
Povedz, ako si ich splníš…
Na chvíľu váhaš a iba mlčíš.
Tak radšej budem ticho aj ja.

Vnímam tvoju prítomnosť
cez širokopásmovú vlnovú dĺžku.
Načúvam šumenie, hľadám otázku
a občas mám všetkého dosť.

Zavretí sme pred ľuďmi do svojho sveta,
už boli tie slová na jazyku…
Možno sme ticho len zo zvyku
a pozeráme si ponad plece do ďaleka.

Na chvíľu preberieš sa zo snenia,
pozrieš mi do očí a úsmev nahodíš.
Pár slov povieš…, a nikam nechodíš,
skloníš sa, nech ti vlasy tvár zatienia.

Zašepkaj mi, či ešte máš nejaké priania…
Čakám tu predsa len na to.
Netvár sa už tak preľaknuto.
Pretože raz zbytočné bude volať na mňa.

Moje uši navždy ohluchnú…

A možno sa len spoliehaš, že už nemám síl odísť.

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok