Už je tu 4. časť indiánskych múdrostí
4. časť indiánskych múdrostí venujem citátom, ktoré sa spájajú s deťmi a vnímaním reality ich očami, ktorá nám dospelým býva často taká vzdialená…
13. Dieťa je hosť v tvojom dome – nakŕm ho, pouč a prepusť
Často sa stáva, že rodičia berú svoje deti ako vlastníctvo. Táto indiánska múdrosť by mala byť mottom pre nás dospelých. Veď deti majú svoj vlastný svet, aj vlastné predstavy o našom svete. Je našou povinnosťou postarať sa o ich potreby. Nemali by sme im však vnucovať naše predstavy o živote. Budú žiť v inej dobe a aj keď tu my už nebudeme. Nemali by sme ich nútiť plniť to, o čom sme snívali my v ich veku.
Majú vlastné sny a túžby
Majú vlastné sny a túžby. Nech si ich splnia. Podporujme ich a poučme ich, naučme ich pravidlám, zodpovednosti za svoje rozhodnutia a činy a nechajme ich ísť vlastnou cestou. Nech si život skúsia na vlastnej koži. Aj keby sa pošmykli a spadli. Vtedy im podajme pomocnú ruku. Nerobme však všetko za ne. Nepripútavajme si ich pocitom viny a zodpovednosti za naše pocity strachu či samoty. Nechajme ich slobodne dýchať a žiť.
14. Hovor s deťmi, keď jedia a povedané zostane, aj keď ty odídeš
Táto myšlienka sa mi páči. V minulosti sme boli naučení byť pri jedle ticho. Lebo rozprávať sa je neslušné, mohlo by nám zabehnúť a človek sa chce v pokoji aspoň najesť… Mnohí to dodržiavajú pri stolovaní aj dnes. Je pravdou, že v jedálni pri sto a viac stravníkoch môže hluk spôsobiť u niekoho nechuť k jedlu alebo nepríjemné pocity.
Doma by to mohlo byť inak
Dlhodobý trend rýchleho občerstvenia a jedenia počas behu do práce, či na záujmový krúžok nie je priaznivý pre stravovacie návyky našich detí. Sadnime si s nimi aspoň doma k obedu, alebo večeri (v dnešnej dobe najlepšie bez mobilov v ruke) a porozprávajme sa o tom, čo sme počas dňa zažili. Aj keby len počúvali a vnímali naše slová popri jedle, budeme si navzájom venovať čas. Budú sa cítiť súčasťou nášho sveta a my toho ich. Samozrejme, že debata by nemala byť o ťažkých témach, ktoré by mohli vyvolať hádku alebo stres. Neskôr sa naše deti tiež stanú rodičmi a budú deťom spomínať, ako sme sa spolu rozprávali. A možno sa na tých historkách opäť zasmejeme.
15. Povedz mi a zabudnem, ukáž mi a nedokážem si zapamätať, dovoľ mi sa zúčastniť a pochopím
Určite ste si nie raz pri svojich ratolestiach povedali, že vaše slová sú, akoby ste hrach hádzali o stenu… Veľakrát deti vnímajú, čo im vravíme len na polovicu. Pritakávajú, ale nepočúvajú. Jednoducho sú vo svojom svete, trápia ich možno iné myšlienky, alebo premýšľajú, ako nám povedať, že sa im niečo nepodarilo. Je to prirodzené. Aj nám dospelým sa to stáva popri starostiach, povinnostiach, že nevnímame….
Nevyraďovať ich z diania
Netreba ich vyraďovať z diania. Keď pečieme, varíme, upratujeme, cvičíme, hráme sa, oddychujeme tak spolu s deťmi. Môžeme stokrát vidieť a nenaučíme sa nič. No stačí nám raz skúsiť a zapamätáme si to na celý život.
Niektorí rodičia nedovolia deťom pomáhať.
-Urobíme to predsa rýchlejšie, keď sa nám nebudú „motať“ popod nohy!-
Dokonca sa to môže zvrtnúť proti nám, ak im neumožníme skúsiť si to. A nakoniec nebudú chcieť robiť nič. Naučia sa, že rodičia im všetko nachystajú na „zlatom podnose“.
Zážitkové učenie
Rovnako to funguje aj v škole. Preto sa tak propaguje zážitkové učenie. Je veľakrát efektívnejšie ako roky memorovania. Hoci aj to je občas potrebné.
Povedzte, nestalo sa aj vám v dospelosti po nástupe do nového zamestnania, že vám vysvetľovali, ako a čo máte robiť? No nešlo to, kým vám neukázali postup, chvíľu nepomáhali a nedali možnosť bez strachu zo zlyhania vyskúšať si to.
16. Poznanie a vedomosti sú skryté v každej z vecí, celý svet bol kedysi knižnicou
Kým neexistovali školy, deti sa učili nové poznatky od svojich najbližších, pozorovaním prírodných úkazov, rastlín, zvierat i vlastnou prácou. Celý svet bol pre ne neprečítanou knihou. Mládenci chodili do sveta na skusy a vyučiť sa nejakému remeslu. Dievčatá sa učili starať sa o rodinu, pestovať plodiny a vyrábať odevy, hrnce i vlastné šperky a ozdoby.
Svet nás učí aj dnes
V dnešnej dobe sa stále viac ľudí vracia k prírode. Snažia sa žiť v súlade so všetkým živým a nežiť konzumným spôsobom života. Stále je veľa toho, čo nás príroda môže naučiť. Každý deň nachádzame nové poznatky, druhy zvierat, rastlín. Spôsoby spolupráce medzi nimi, lásku, pomoc v núdzi, schopnosti prežitia i spokojnosť v spoločnosti ostatných. Stále sa máme čomu učiť a naša Zem je vždy tá, ktorá nás prekvapí a prinesie ponaučenie z našich chýb.
