Premeny
Premeny v nás i okolo nás sa dejú neustále. Všetko na tomto svete i v celom vesmíre podlieha zmenám. Akokoľvek by sme chceli, nezabránime tomu.
Príroda sa mení každý deň
Príroda je tá mocná sila, čo sa neustále snaží meniť všetko okolo nás. Striedaním ročných období, dňa i noci, plynutím času v každej sekunde. Vo chvíľach, ktoré nám dopraje vnímať. Niekedy nám čas plynie zdanlivo rozdielnou rýchlosťou. No azda práve jeseň je tým obdobím, kedy si viac ako inokedy uvedomujeme, že všetko má svoj začiatok i koniec. Áno, tesne pred koncom roka príroda zmobilizuje všetko úsilie a celú svoju moc pretaví do maliarskych farieb. Precízne vyzdobí každučký strom. Mne prináša chuť skúsiť to tiež. Štetcom na papieri…
Meníme sa aj my
Meníme sa aj my. Veď sme tiež súčasťou prírody. Taká samozrejmosť… Vek vždy ukáže svoju tvár svetu. Ak nie tvár, tak šedivé vlasy, krk a ruky. Rovnako ako stromy majú svoj život vpísaný do letokruhov, my máme svoje dni vpísané do vrások. A neoklameme sa ani najdrahšími krémami proti starnutiu. Byť večne mladí, je od nás trochu samoľúba snaha.
Starneme už od prvého dňa na tomto svete
„Nikto z nás odtiaľto nevyviazne živý, tak prestaň byť na seba príliš prísny. Vychutnávaj si skvelé jedlá a nápoje. Prechádzaj sa na slnku, zaplávaj si v mori. Hovor pravdu, ktorú nosíš vo svojom srdci. Buď šialený. Buď milý. Buď vtipný. Buď svoj. Na iné veci nie je čas.“ — Richard Gere 1949
Premeny mladosti
Naše premeny mladosti často sami nevnímame. Sú to naši rodičia a starí rodičia, ktorí si uvedomujú rýchlosť nášho rastu. My máme často len jediné prianie – stať sa veľkým…
Mladí netušia, že staré dobré časy žijú práve teraz.
-Johan Norberg
Byť dospelým nie je vôbec ľahké
Snažíme sa dostať do veku dospelosti, aby sme si konečne mohli robiť to, čo chceme. Vymanili sa sa spod rodičovského objatia.
Zostaneme často sklamaní, že popri povinnostiach nestihneme skoro nič z toho, čo by sme chceli… Šťastie majú možno tí z nás, pre ktorých je ich práca koníčkom. Len sa potom natíska otázka: Ako teda trávia voľný čas?
Inou prácou? Absolútnym nič nerobením? Spánkom?Žitím svojich snov?
V ľudskej povahe je, že odpočinok po jednej práci nachádzame len v druhej práci. — Anatole France portrét od Théophila Steinlena 1844 – 1924
Starnutie s gráciou
Starnutie s gráciou, hrdosťou, a spokojnosťou v mysli a v srdci je asi to najťažšie. S pribúdajúcimi chorobami ubúda síl. Bolesti tela nie raz okrádajú človeka o chuť o čokoľvek sa snažiť. Rovnako aj biedne dôchodky, keď neviete, či kúpiť chlieb alebo liek od bolesti,či zaplatiť nájomné, alebo kúpiť darček vnúčatku k narodeninám…Dnešná doba to ľuďom nijako neuľahčuje. Práve naopak. Núti ich aj v čase určenom na odpočinok po desaťročiach poctivej práce, robiť ďalej a uživiť sa na slušnej úrovni. Prípadne pomáhať vlastným deťom, lebo sú bez práce…
Každý z nás tajne dúfa, že tá jeho staroba bude krásna…
A možno si ju len krásnu musíme sami urobiť.
Najkrajší vek nastane vtedy, keď prestanete počítať svoje roky a začnete si plniť svoje sny.
fb
Moje premeny
Aj ja som sa zmenila. Z dievčatka s rozžiarenými tmavomodrými očami z čias, keď zvedavé tetušky híkali nad kočíkom. Na slečnu so zvedavosťou, prvými láskami a sklamaniami zapísanými do tváre. Občas na dlhú dobu zahmlievali tú žiaru mojich očí… Neskôr na ženu a matku zodpovednú za život a šťastie svojich detí…
A aj keby som sa tvárila, že sa nič nezmenilo, že som rovnaká ako pred 30-mi rokmi, oči ma vždy prezradia.
Som však rada, že v akejkoľvek etape môjho života som si dokázala nájsť dôvod na úsmev, kroky vpred, svetielka nádeje…
A vrásky pribúdajú
A vrásky pribúdajúce na mojej tvári? Áno, sú a bude ich stále viac… Nech sú však dôkazom môjho žitia, mojich stôp v piesku, ktoré zaleje oceán času.
Raz…
Vtedy sa stanú spomienkami v srdciach ľudí, ktorých duše som sa dotkla… čo i len očami.
Dovtedy však chcem milovať život.
