Druhá vianočná rozprávočka

Druhá vianočná rozprávočka

O autíčku, ktoré nechcelo ísť spať

Miška bývala na prízemí v paneláku oranžovej farby. Možno preto boli ulice sídliska pomenované menami kvietkov. Oranžové paneláky boli teda na Nechtíkovej, žlté na Púpavovej, fialové na Fialkovej a modré na Nezábudkovej ulici. Rovnako ako ostatné deti zo škôlky, bola aj Miška počas Vianoc doma.

– Dnes má meniny Štefan, – povedala mama, keď nakukla do kalendára. Dala si záležať, aby to jej dcérka počula.
– Mami, veď tak sa volá môj kamarát zo škôlky! Však sa môže prísť k nám pohrať? Ukážem mu novú bábiku Evičku,  zaliečavo sa krútila okolo mamičky.

Števko býval len o jedno poschodie vyššie. Miška vybehla tých pár schodov rýchlo ako blesk a zaklopala na dvere. Po chvíli otvoril dvere bradatý ujo, Števkov ocko:
– Ahoj, Miška, prišla si sa k nám hrať? – prihovoril sa a pootvoril dvere, aby vošla. Dievčatko však nešlo dnu ako inokedy:
– Dobrý deň! Ujo, dnes by som chcela Števka zavolať k nám, keď má tie meniny, – zašepkala, akoby to malo byť tajomstvo.
– Števko, prišla Miška, aby si sa šiel ku nej hrať! 
– Idem, len si obujem papučky. Oci, môžem si vziať aj nové autíčko? Je pejfektné, uvidíš Miška! – zakričal Števko na celý dom. Nevedel ešte povedať „r“, ale Miška sa mu neposmievala. Nikdy. To sa predsa nerobí. Aj ona sa ho naučila len nedávno.
– Kto bude prvý? – skríkli obe deti naraz, otecko sa len usmial a nechal deti bežať dole schodmi. Poprial ešte Miškinej mamičke ponad zábradlie krásne Vianoce a zatvoril dvere. Prvý dobehol Števko. Nestihol ani zabrzdiť a zastavil až pri dverách do detskej izby:
– Dobjý deň teta, šťastné a veselé! – doširoka sa usmieval a v rukách držal novú hračku.
– Ahoj, Števko, to si si našiel pod stromčekom? – pozrela na nové červené auto v chlapcovom náručí.
– Áno, to je auto na diaľkové ovládanie, – a zdvihol ho nad hlavu.
Miška poťahala kamaráta za rukáv:
– Poď, poď, ukážem ti moju novú bábiku! Volá sa Evička, – a obe deti zmizli za dverami detskej izbičky.

Mamička im pripravila koláčiky, chlebíčky a malinovku. Deti oslávili Števkove meniny a pekne sa pohrali s novými hračkami. Po obede si šli trochu pospať, aby sa mohli potom vonku sánkovať. Miška do svojej postieľky a Števko šiel tiež domov do svojej postieľky. Tak sa tešil na sánkovačku, že si nové autíčko zabudol u kamarátky pod stolíkom. 

– Jój,jojoj, moje uši! – zavzdychala bábika Evička, – Čo to tu tak vrčí?- a obzerala sa po izbičke.
– Vrrrr, vrr, brm, brm, vŕŕ, vrŕ, to je super, ešte jedna zákruta vľavo, jedna zákruta vpravo, vŕŕŕŕŕŕ, tútútúút, z cesty slečna! – bláznilo sa autíčko pomedzi nohy stola. Skoro Evičku zrazilo.
– Prečo tak vykrikuješ? Nevidíš, že Miška spí? Ešte ju zobudíš! – hnevala sa bábika na autíčko.
– Ja som perfektné autíčko na diaľkové ovládanie. Viem chodiť samé a deti ma nemusia tlačiť. Stačí, keď ma naháňajú. To je zábava! – chvastalo sa autíčko.
– Teraz je čas na spánok, musíme byť potichu! – skúsila znovu bábika Evička upokojiť nezbedné autíčko.
– No, no, veď sa môžem trošku zabaviť! Poď, povozím ťa! – volalo autíčko.
– Nie, ďakujem, ja budem radšej pri Miške v postieľke. Aj ty by si sa mal zaparkovať do garáže, – povedala bábika a vyskočila na postieľku. Schovala sa pod perinu a zaspala.

Autíčko bábiku neposlúchlo a vystrájalo ďalej. Vrčalo a lietalo po izbe po celý čas, kým deti spali. Odrazu v ňom čosi, zaškrípalo, zahrkalo a kolieska sa viac nepohli. Prekvapilo sa autíčko a začalo plakať:
– Už ma môj Števko nebude nikdy chcieť! Hodí ma do krabice a zanesie do pivnice medzi staré hračky! Alebo to najhoršie – vyhodí na smetisko! – a fňukal, fňukal tak dlho, až kým sa bábika Evička a Miška nezobudili. Obe pozreli pod stôl a uvideli nešťastné autíčko.
– Ejha, Števko si tu zabudol autíčko! – vzala ho Miška do náručia a odniesla o poschodie vyššie, aby jej kamarát nebol smutný. Autíčko už vrčalo len veľmi slabučko, slabulinko.
– Dobrý deň, ujo! Števko si zabudol u nás autíčko. Priniesla som mu ho, ale voľajako čudne, slabučko vrčí. Dúfam, že sa nepokazilo! – bojazlivo vložila autíčko Števkovmu ockovi do rúk, akoby bolo zo skla.
– Pozriem sa na to, – povedal ujo. Netrvalo dlho a prišiel na to, čo sa stalo.
– Nevyhodíte ho, však? – vyzvedala Miška.
– Tak to nebude potrebné, len nabudúce, keď sa dohráte, toto tlačidlo treba vypnúť. Autíčko nie je pokazené. Vybili sa mu baterky.

Miška i autíčko si vydýchli. Odvtedy už deti vypínač nezabudli vypínať. A autíčko? Autíčko sa poučilo a viac sa nepredvádzalo a nebudilo deti počas spánku.

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

 

Mohlo by vás zaujímať

Keď si šťastný, tvoja duša spieva

Keď si šťastný, tvoja duša spieva Sedíš pod dekou schúlený do klbka a oheň v krbe praská. Keď si šťastný, už viac...Čítať viac
Tvorba webstránok