Jedenásta vianočná rozprávočka

Jedenásta vianočná rozprávočka

Pri sviečkach…

Otecko šiel do práce a Miška ostala s mamičkou a kocúrikom Pufom doma. Vyčistila mu mištičky a naliala čerstvú vodu ako každé ráno a mamička sa postarala o záchodík. Chvíľu ho česala, hladkala a hrala sa s ním na naháňačku za klbkom. Keď ho to už nebavilo, šiel na okno, sadol si na svoj vankúšik a pozeral, čo sa deje vonku. Miška šla zatiaľ uložiť bábiku do kočíka a povoziť, aby zaspala. Spievala jej pri tom uspávanku ako mamička: –  Spi dieťatko, spiže, mamka varí slíže… – Bábika zaspala a Miška prišla za mamičkou.

– Mami, čo budeme dnes robiť? Budeme niečo vyrábať, alebo niekam pôjdeme? – vyzvedala, kým mamička upratovala posledné tanieriky z raňajok.
– Čo by si povedala na to, že by sme sa šli po obede korčuľovať? Cez prázdniny sa dá ísť na zimný štadión každé poobedie. – povedala mamička a odložila utierku.
– Naozaj? To bude zábava! – tešila sa Miška. 
– Poď, pohráme sa trošku! – vzala mamička Mišku do izbičky. – Mohli by sme ponavliekať náramky z korálikov a budeš mať darčeky pre svoje kamarátky zo škôlky… Čo povieš? 
-Áno! Tie budú prekvapené… A navlečieme aj koráliky, na ktorých sú písmenká a ponavliekame to tak, že tam budú mať svoje mená. Však mi pomôžeš, mamulienka. – zaliečala sa Miška. Obe si sadli na posteľ a vybrali plastové obaly od sódy. V nich mala roztriedené koráliky podľa farieb…
Keď boli s náramkami hotové, naobedovali sa a vybrali na klzisko. Miška bola šikovné dievčatko a s korčuľami, akoby sa narodila. Už ako trojročná stála na nich prvýkrát. Neprešla ani polhodina a pustila sa rodičov, lebo to chcela zvládnuť sama. A po dvoch hodinách to už vedela. Jasné, že sa jej ešte trošku triasli kolená, ale sama vedela udržať rovnováhu, rozbehnúť sa a nepadala. Brzdenie sa doučila tréningom. 

Domov prišli podvečer. To sa už aj ocko vracal z práce a tiež sa poriadne začínalo stmievať.
– Rýchlo sa prezlečieme a pomôžeme mamičke pripraviť večeru. – povedal ocko a odkladal svoj kabát do skrine.
– Čo to bude, moja? – obrátil sa k mamičke. 
– Mamí, ja mám obrovskú chuť na krupicovú kašu! – predbehla mamičku Miška.
– Z toho sa asi ocko nenaje… – na chvíľu zaprotestovala, ale ocko na ňu žmurkol a ona vedela, ako to myslí. – Tak dobre. – usmiala sa. Všetci traja sa veselo krútili  v kuchyni. 

Odrazu voľačo silno šťuklo a v celom dome bola tma…
– Ajaj! Vypadli poistky. Pozriem sa na to. – zahlásil bojovne ocko a vybral mobil, aby si posvietil. Otvoril poistkovú skrinku a pokúsil sa to opraviť… – Ach, tak nič… – otvoril vchodové dvere a vyšiel na schodisko. – To asi vypadlo v celom dome. – A hľadal skrinku aj predo dvermi. Po chvíli sa vrátil a na tvári mu bolo vidieť sklamanie.
– Nepoteším vás, elektrina nejde v celom paneláku. Musíme počkať, kým to prídu opraviť elektrikári. 
– Takže kaša nebude. Prosím, prines sviečky, nech niečo vidím a urobím aspoň šalát. – povedala mamička. Miška bola sklamaná a sadla si k stolu. Ocko priniesol sviečky a mamička mu dala zápalky. Keď ich niekoľko rozsvietil, bolo v kuchyni dosť svetla. Mamička dorobila večeru a spoločne sa najedli.
– Aspoň si môžeš vyskúšať, ako to bolo kedysi, keď nebola elektrina. – povedal ocko a vzal dcérku na kolená.
Kocúrik začal mňaukať. Zľakol sa, že všetci niekam odišli, keďže bola zrazu tma. Mamička vzala najvyššiu sviečku a otvorila dvere na detskej izbe. Kocúrik spolu s ňou prišiel do kuchyne. Miška si ho vzala na kolená, a aby sa upokojil mamička mu dala do mištičky trošku mäska s omáčkou, čo mu odložila od včera.
– Ako? Elektrina nebola vždy? -čudovala sa Miška. 
– Nie, ľudia používali večer iba sviečky a neskôr petrolejové lampáše. – povedal ocko.
– Ale to sa pri takom slabom svetle predsa nedá nič robiť! – sklamane položila Miška lakte na stôl, oprela bradu o ruky a pozerala do plameňa.
– Vtedy sa snažili porobiť, čo sa dalo ešte za svetla a večer oddychovali, spievali, zhovárali sa alebo rozprávali deťom rozprávky.  A deti sa vedeli zabaviť aj s obyčajným zviazaným špagátikom, ktorý si všelijako navliekali cez prsty. – rozprával ocko.
– Mne to babka tiež ukazovala – pridala sa mamička a odstrihla kus špagátu. Potom sa s tým veru na hodnú chvíľu zabavili. Miška si pri hre všimla, ako sa kývajú plamienky sviečok a v rovnakom rytme behajú aj tiene na stene:
– Aha, tam sú tvoje ruky, ocko! 
– Fakt! – povedal – Pozri teraz! – a vytvoril prstami tieň vtáčika. Neskôr aj zajačika, psa a slimáka. 

Medzitým vypukla v poistkovej skrinke poriadna hádka:
– To si bola určite ty!
– Ja nie, to ona!
– Pch, no určite, zas to zhadzuješ na druhých, čo?
– Načo stále vyskakujete, nemôžete sedieť ticho?
– Ale už stačilo! Takéto osočovanie ešte nikdy k ničomu dobrému neviedlo. Vari nevidíte, že nás to vyhodilo všetky?
Problém bude niekde inde a väčší. Tu žiadna zvada nepomôže.
– Trpezlivosť priateľky a prestaňte prskať, aby ste nespôsobili požiar. 
– Tak dobre, dobre. – a o chvíľu už bolo ticho.

Miška ležala v postieľke a ocko jej čítal pri svetle sviečok rozprávku, kým nezaspala. 
A ráno? Ráno už svetlá svietili. Prišli elektrikári a opravili poruchu na vedení. 

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

  Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami...Čítať viac

Tajomná

Tajomná Nepozná tvoje meno. Nemá ani žiadne veno… Neskúša ťa vôbec nikde nájsť. Nenačúva, iba ak tráve rásť. Nenájdeš žiadne jej fotky....Čítať viac
Tvorba webstránok