Jedenásta vianočná rozprávočka

Jedenásta vianočná rozprávočka

Pri sviečkach…

Otecko šiel do práce a Miška ostala s mamičkou a kocúrikom Pufom doma. Vyčistila mu mištičky a naliala čerstvú vodu ako každé ráno a mamička sa postarala o záchodík. Chvíľu ho česala, hladkala a hrala sa s ním na naháňačku za klbkom. Keď ho to už nebavilo, šiel na okno, sadol si na svoj vankúšik a pozeral, čo sa deje vonku. Miška šla zatiaľ uložiť bábiku do kočíka a povoziť, aby zaspala. Spievala jej pri tom uspávanku ako mamička: –  Spi dieťatko, spiže, mamka varí slíže… – Bábika zaspala a Miška prišla za mamičkou.

– Mami, čo budeme dnes robiť? Budeme niečo vyrábať, alebo niekam pôjdeme? – vyzvedala, kým mamička upratovala posledné tanieriky z raňajok.
– Čo by si povedala na to, že by sme sa šli po obede korčuľovať? Cez prázdniny sa dá ísť na zimný štadión každé poobedie. – povedala mamička a odložila utierku.
– Naozaj? To bude zábava! – tešila sa Miška. 
– Poď, pohráme sa trošku! – vzala mamička Mišku do izbičky. – Mohli by sme ponavliekať náramky z korálikov a budeš mať darčeky pre svoje kamarátky zo škôlky… Čo povieš? 
-Áno! Tie budú prekvapené… A navlečieme aj koráliky, na ktorých sú písmenká a ponavliekame to tak, že tam budú mať svoje mená. Však mi pomôžeš, mamulienka. – zaliečala sa Miška. Obe si sadli na posteľ a vybrali plastové obaly od sódy. V nich mala roztriedené koráliky podľa farieb…
Keď boli s náramkami hotové, naobedovali sa a vybrali na klzisko. Miška bola šikovné dievčatko a s korčuľami, akoby sa narodila. Už ako trojročná stála na nich prvýkrát. Neprešla ani polhodina a pustila sa rodičov, lebo to chcela zvládnuť sama. A po dvoch hodinách to už vedela. Jasné, že sa jej ešte trošku triasli kolená, ale sama vedela udržať rovnováhu, rozbehnúť sa a nepadala. Brzdenie sa doučila tréningom. 

Domov prišli podvečer. To sa už aj ocko vracal z práce a tiež sa poriadne začínalo stmievať.
– Rýchlo sa prezlečieme a pomôžeme mamičke pripraviť večeru. – povedal ocko a odkladal svoj kabát do skrine.
– Čo to bude, moja? – obrátil sa k mamičke. 
– Mamí, ja mám obrovskú chuť na krupicovú kašu! – predbehla mamičku Miška.
– Z toho sa asi ocko nenaje… – na chvíľu zaprotestovala, ale ocko na ňu žmurkol a ona vedela, ako to myslí. – Tak dobre. – usmiala sa. Všetci traja sa veselo krútili  v kuchyni. 

Odrazu voľačo silno šťuklo a v celom dome bola tma…
– Ajaj! Vypadli poistky. Pozriem sa na to. – zahlásil bojovne ocko a vybral mobil, aby si posvietil. Otvoril poistkovú skrinku a pokúsil sa to opraviť… – Ach, tak nič… – otvoril vchodové dvere a vyšiel na schodisko. – To asi vypadlo v celom dome. – A hľadal skrinku aj predo dvermi. Po chvíli sa vrátil a na tvári mu bolo vidieť sklamanie.
– Nepoteším vás, elektrina nejde v celom paneláku. Musíme počkať, kým to prídu opraviť elektrikári. 
– Takže kaša nebude. Prosím, prines sviečky, nech niečo vidím a urobím aspoň šalát. – povedala mamička. Miška bola sklamaná a sadla si k stolu. Ocko priniesol sviečky a mamička mu dala zápalky. Keď ich niekoľko rozsvietil, bolo v kuchyni dosť svetla. Mamička dorobila večeru a spoločne sa najedli.
– Aspoň si môžeš vyskúšať, ako to bolo kedysi, keď nebola elektrina. – povedal ocko a vzal dcérku na kolená.
Kocúrik začal mňaukať. Zľakol sa, že všetci niekam odišli, keďže bola zrazu tma. Mamička vzala najvyššiu sviečku a otvorila dvere na detskej izbe. Kocúrik spolu s ňou prišiel do kuchyne. Miška si ho vzala na kolená, a aby sa upokojil mamička mu dala do mištičky trošku mäska s omáčkou, čo mu odložila od včera.
– Ako? Elektrina nebola vždy? -čudovala sa Miška. 
– Nie, ľudia používali večer iba sviečky a neskôr petrolejové lampáše. – povedal ocko.
– Ale to sa pri takom slabom svetle predsa nedá nič robiť! – sklamane položila Miška lakte na stôl, oprela bradu o ruky a pozerala do plameňa.
– Vtedy sa snažili porobiť, čo sa dalo ešte za svetla a večer oddychovali, spievali, zhovárali sa alebo rozprávali deťom rozprávky.  A deti sa vedeli zabaviť aj s obyčajným zviazaným špagátikom, ktorý si všelijako navliekali cez prsty. – rozprával ocko.
– Mne to babka tiež ukazovala – pridala sa mamička a odstrihla kus špagátu. Potom sa s tým veru na hodnú chvíľu zabavili. Miška si pri hre všimla, ako sa kývajú plamienky sviečok a v rovnakom rytme behajú aj tiene na stene:
– Aha, tam sú tvoje ruky, ocko! 
– Fakt! – povedal – Pozri teraz! – a vytvoril prstami tieň vtáčika. Neskôr aj zajačika, psa a slimáka. 

Medzitým vypukla v poistkovej skrinke poriadna hádka:
– To si bola určite ty!
– Ja nie, to ona!
– Pch, no určite, zas to zhadzuješ na druhých, čo?
– Načo stále vyskakujete, nemôžete sedieť ticho?
– Ale už stačilo! Takéto osočovanie ešte nikdy k ničomu dobrému neviedlo. Vari nevidíte, že nás to vyhodilo všetky?
Problém bude niekde inde a väčší. Tu žiadna zvada nepomôže.
– Trpezlivosť priateľky a prestaňte prskať, aby ste nespôsobili požiar. 
– Tak dobre, dobre. – a o chvíľu už bolo ticho.

Miška ležala v postieľke a ocko jej čítal pri svetle sviečok rozprávku, kým nezaspala. 
A ráno? Ráno už svetlá svietili. Prišli elektrikári a opravili poruchu na vedení. 

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Keď si šťastný, tvoja duša spieva

Keď si šťastný, tvoja duša spieva Sedíš pod dekou schúlený do klbka a oheň v krbe praská. Keď si šťastný, už viac...Čítať viac
Tvorba webstránok