Ôsma vianočná rozprávočka

Ôsma vianočná rozprávočka

Nový rok a hra na detektíva

„Dnes je Nový rok, dnes je Nový rok, dnes je Nový rok!“ ozývalo sa trojhlasne po celej chate. Miška, Kajka a Majka už vstali a celé naradostené po včerajšom Silvestri skákali v pyžamkách po postieľkach. Ich rodičia sa ešte dlho do noci zhovárali pri kozube, preto ešte spali. Ale mamičky majú také tenké uši, že počujú svoje milované deťúrence aj v spaní, aj cez stenu. Obe si teda pretreli oči a pomaličky vstali z postelí, aby sa oteckovia nezobudili.

Nakukli do dverí:
– Dievčence, aleže sa utíšte! – povedali šeptom a vošli potichu do izbičky. S prstom na perách sa zakrádali po špičkách, pretože stará dlážka už veľmi vŕzgala. Malé slečny sa veru poriadne zľakli, pretože ich nepočuli prichádzať. Nečudo, keď sa tak jašili.
– Mamička, mami, mamulienka! – volali a hodili sa im do náručia. 
– Dobré ránko, princezničky. Vyspinkané? – usmievali sa obe mamičky.
– Áno! – volali naradostené.
– Však je dnes Nový rok?- spýtala Miška mamičky.
– Pravdaže, ty moja šibalka. Včera bol Silvester, koniec starého roka a dnes je začiatok nového roka a tento deň sa volá Nový rok. – mrkla na ňu mamička.
– Poďte sem ku mne, niečo vám prezradím. – a obe mamičky si pritúlili dievčatá k sebe, aby utvorili kruh. Aj mamička Kajky a Majky začala byť zvedavá, pretože sama nevedela, čo jej kamarátka chystá… – Dnes sa zahráme na detektívov, a pretože nechceme zobudiť oteckov, budeme celkom potichu. Nech si ešte pospia. Potichu budeme hovoriť. Potichu a opatrne chodiť a potichu robiť úplne všetko.
– A čo máme robiť ako prvé? – zvedavo naťahovali nezbednice ušká. 
– Šepkajte, ak chcete niečo povedať. – znovu si mamička položila ukazovák na pery. – V prvom rade musíme upratať postieľky. – vstali a potichu sa pustili do práce. Všetky sa pritom tvárili záhadne, občas si položili prštek na ústa a usmievali sa. Potom sa poobliekali, umyli a naraňajkovali. Nakoniec sa vychystali von. Mamičky si vzali zopár vecí do batoha a až pred dverami si vydýchli, že už môžu trošku hlasnejšie rozprávať:
– Poďte, pôjdeme sa prejsť do lesa, a tam bude hra pokračovať – vykročili na cestičku k lesu. Dievčence sa tešili, pobehovali a občas skočili do snehového záveja. Párkrát hodili do seba snehovú guľu a zopár ich poslali aj mamičkám. Slniečko krásne svietilo a sneh vŕzgal pod nohami… 

Zvieratká spozorneli a pozerali, kto to k nim po cestičke kráča. 
– Niekto ide, utekajte, schovajte sa, bežte!- volala na všetky strany sojka.
– Bacha, deti! – zaškriekala straka, – Zase bude krik…- a radšej odletela.
– Ktovie, možno sú to dobré detičky a iba nám niečo priniesli, – nahlas premýšľala sýkorka. Jej kamarátky vzlietli a zas si sadli do kríkov a na konáre stromov. Na znak súhlasu iba prikyvovali malými hlavičkami. Len veveričky behali zvedavo z konára na konár a nič nevraveli…
Odrazu vyšiel z nory zajačik: – Náhodou, minule tu boli deti a stavali snehuliaka. Takú výbornú mrkvičku mal na hlave… Už dávno som si tak nepochutil. – šúchal si bruško malou labkou.
– Vyzerá to, že k nám idú nejaké dievčatá. Jeden, dva, až tri. Super! A idú aj s mamičkami. Tie už dajú pozor, aby nám nerobili zle… – stíchli zvieratká a čakali, čo sa bude diať.

Ani sa nenazdali a boli pri lese. Vtedy sa Miškina mamička zastavila a opäť sa tvárila záhadne. Dievčatá spozorneli, vedeli, že hra sa začína…
– Vašou úlohou je pozorne počúvať, pozerať a robiť všetko, ako to robia detektívi. Ak zazriete nejaké zvieratko, položíte si obe ruky na hlavu, ja prídem a natočím to, kamerou. – a už ju aj ťahala z batoha. 
– A ak zbadáte v snehu nejaké stopy, čupnete si. Vtedy prídem a odfotím ich, – pridala sa mamička Kajky a Majky.
– Buďte potichu a pozorne sledujte. Na chate si potom overíme, čo sme našli. – povedala Miškina mamička a dala dievčatkám pokyn, že hra začína.
Miška, Kajka aj Majka chodili po lese. Raz si čupli a  inokedy si položili ruky na hlavu. Aj mamičky sa nachodili, popri fotení a natáčaní. Až keď Miškina mamička oznámila koniec, pretože sa jej v tom mraze vybila kamera. Ale aj tak sa im podarilo nájsť slušnú „zbierku“ zvieratiek a všakovakých stôp. Skôr, ako sa pobrali unavené do chaty, Miškina mamička vybrala z batoha tri jabĺčka zavesené na špagátiku. Podávajúc ich dievčatám povedala:
– Zaveste ich na stromy pre vtáčiky, v zime majú problém nájsť si niečo do zobáčika. Bude to pre ne, akoby prišli do cukrárne na koláčik. Usmiala sa, a potom už unavené pomalým krokom vykročili späť ku chate.

Oteckovia sa medzitým zobudili a svoje dievčatá čakali na verande vyhrievajúc sa na slniečku. Deti im už z diaľky mávali a kúsok od chaty sa rozbehli. A zase štebotali a štebotali.. o všetkom, čo v lese videli, počuli a zažili. Oteckovia na ne trochu neveriacky hľadeli a pozorne počúvali. Keď vošli dnu, prezliekli sa do suchého oblečenia a pri teplom čaji prezerali fotografie. Našťastie ujo Vlado myslel naozaj na všetko a zobral pre istotu aj laptop. To pre prípad, že by nebolo dobré počasie, aby si mohli pozrieť rozprávky. Teraz spoločne sledovali, čo Miškina mamička natočila. Prekrikovali sa, ktorá to videla sýkorku, ktorá zas straku, vranu a veveričku. Najzaujímavejšie však bolo poznávanie stôp. Odfotili rôzne stopy veľkých i malých vtáčikov, zajačika, srnky, ba dokonca aj líšky. 
Nakoniec si dievčatá vzali farbičky a na papiere nakreslili svoje zážitky, kým rodičia pobalili všetky veci.
Až nastala chvíľa lúčenia, obe rodinky sa s dobrou náladou pobrali domov. Určite mali ešte dlho na čo spomínať…

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

Mohlo by vás zaujímať

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

  Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami...Čítať viac

Tajomná

Tajomná Nepozná tvoje meno. Nemá ani žiadne veno… Neskúša ťa vôbec nikde nájsť. Nenačúva, iba ak tráve rásť. Nenájdeš žiadne jej fotky....Čítať viac
Tvorba webstránok