Pätnásta vianočná rozprávočka

Pätnásta vianočná rozprávočka

Ako Miške vypadol prvý zúbok

Včera sa Miška dohodla so Števkom, že pôjdu spolu do detského bábkového divadla na rozprávku. 
– Mamička, pozrieš, prosím, čo hrajú v divadle? – vyzvedala Miška.
– Samozrejme! Spolu sa pozrieme. Poď! – vzala tablet a vyhľadala divadelný program v ich meste. Položila ho Miške do rúk a ťukla na dnešný dátum 8. január. Vyskočil obrázok a Miška si prezerala celú galériu. Mamička jej zatiaľ česala vlásky a zapletala do vrkočov.
– Ó, túto poznám! – vykrikovala Miška, vychytila sa a utekala do izbičky. Vrátila sa po krátkej chvíli a v ručičkách stískala malú knižku. 
– Sú to úplne rovnaké obrázky. Pozri Buratino a otec Carlo… – tešila sa.
– A teraz chvíľočku poseď, aby som ťa mohla dočesať. – mamička vzala tablet a položila ho na stôl. Miška si zatiaľ prezerala svoju knižku.
– Hotovo! Môžeš ísť dolu, – vzala mamička tablet a hľadala, kedy sa predstavenie začne. – Detské predstavenie začína o tretej. Stihneš si po obede aj trošku zdriemnuť, – zdvihla sa od stola a pokračovala: – Dobre. Ako sa to volá? Buratino, či otec Carlo? – vzala Miškinu knižku, akože bude čítať. Miška nevydržala a skríkla:
– Predsa Zlatý kľúčik! – a ukazovala prštekom na veľké písmenká, akoby naozaj čítala: – Zla-tý kľú-čik.

Mamička zavolala Števkovmu ockovi, aby poslal Števka k nim, že sa ešte do obeda pohrajú. Chvíľu sa hrali so stavebnicou a kockami, potom kreslili troch kráľov, a nakoniec sa zahrali na obchod. Števko bol predavač. Mal detskú pokladňu a v nej plastové mince a detské papierové peniaze. Na posteli boli porozkladané veci ako v obchode. Miška s bábikou Evičkou v kočíku prišla  k nemu nakupovať. Tiež mala svoje peniaze v kabelke a mamičkin prútený nákupný košík…

Ostalo im ešte trochu času, ale už sa im nechcelo hrať s hračkami. Prišli za mamičkou. Tá sa s nimi zahrala pexeso a popri tom dovárala obed. 
– Teraz pekne poodkladajte všetky hračky. Budeme prestierať k obedu. – povedala mamička a vybrala príbor. Vtedy sa usmiala, pretože si po dlhom čase spomenula a hru, ktorú Miška a Števko ešte nehrali. Položila príbory a prehovorila:
– Zahrajme si ešte jednu hru! Takú sme ešte nehrali. Volá sa „Lyžičky, vidličky, nože!“. Tuto sa postavte! Ja sa opriem o dvere rukami na opačnom konci chodby a budem hovoriť Lyžičky, vidličky, nože!. A rýchlo sa k vám otočím. Kým vás nebudem vidieť, budete sa snažiť prísť čo najbližšie ku mne. Ale nenápadne. Ak zbadám pohyb, pošlem vás späť o pár krokov, alebo aj celkom na začiatok. – vysvetlila mamička. Deťom sa hra páčila. Rýchlo pochopili, že ak začujú slovo „…nože“, musia zamrznúť ako, keď sa v škôlke hrajú na „Sochy“. 

Spoločne so Števkom a jeho ockom nasadli na autobus a odviezli sa na druhý koniec mesta. Po schodoch vyšli ku preskleným dverám a vošli do bábkového divadla. Mamička pohľadom našla Miškinho ocka, ktorý prišiel za nimi rovno z práce. Malá Miška nečakala a rozbehla sa cez celú halu za ním. Pri pokladni kúpili lístky a odložili si do šatne bundy a kabáty. Sadli si a netrpezlivo čakali, kedy zhasnú svetlá.

Za oponou poskakovali nervózne bábky:
– Prišli deti? – spýtal sa otec Carlo.
– Ukáž, aj ja chcem vidieť! – nakukol škáročkou cez oponu Buratino.
– Dnes je plno a prišli aj deti. – napravila si účes dievčinka s modrými vlasmi a skontrolovala, či nemá pokrčené šatôčky.
– Jej, aj dievčatko s vrkočmi prišlo a jej kamarát. Tých si pamätám. Aj pred Vianocami tu boli. Tí vedia pekne tlieskať. – potešili sa všetky bábky a svetlá zhasli…

Po predstavení sa ešte zastavili v cukrárni. Rodičia si dali zákusok a deti sa s chuťou pustili do pudingového pohára s ovocím a šľahačkou. Keď Miška zrazu skríkla:
– Auuuu, čo to? – a vyberala voľačo tvrdé z pusy: – Mamí? 
– Ukáž! Žeby orech medzi ovocím? – vzala malý kúsok do ruky a zisťovala, čo to je. – Ach! – usmiala sa a ukázala ho ockovi. 
– Čo to je? – nedočkavo sa pýtala Miška.
– No, moja zlatá, na budúci školský rok už môžeš ísť do školy! – prezradil ocko. 
– Vypadol ti prvý zúbok! – nevydržala mamička a odložila ho do servítky. Miška si opatrne prešla jazykom po zúbkoch. Vpredu medzi nimi našla dieru…

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

Mohlo by vás zaujímať

Keď si šťastný, tvoja duša spieva

Keď si šťastný, tvoja duša spieva Sedíš pod dekou schúlený do klbka a oheň v krbe praská. Keď si šťastný, už viac...Čítať viac
Tvorba webstránok