Pätnásta vianočná rozprávočka

Pätnásta vianočná rozprávočka

Ako Miške vypadol prvý zúbok

Včera sa Miška dohodla so Števkom, že pôjdu spolu do detského bábkového divadla na rozprávku. 
– Mamička, pozrieš, prosím, čo hrajú v divadle? – vyzvedala Miška.
– Samozrejme! Spolu sa pozrieme. Poď! – vzala tablet a vyhľadala divadelný program v ich meste. Položila ho Miške do rúk a ťukla na dnešný dátum 8. január. Vyskočil obrázok a Miška si prezerala celú galériu. Mamička jej zatiaľ česala vlásky a zapletala do vrkočov.
– Ó, túto poznám! – vykrikovala Miška, vychytila sa a utekala do izbičky. Vrátila sa po krátkej chvíli a v ručičkách stískala malú knižku. 
– Sú to úplne rovnaké obrázky. Pozri Buratino a otec Carlo… – tešila sa.
– A teraz chvíľočku poseď, aby som ťa mohla dočesať. – mamička vzala tablet a položila ho na stôl. Miška si zatiaľ prezerala svoju knižku.
– Hotovo! Môžeš ísť dolu, – vzala mamička tablet a hľadala, kedy sa predstavenie začne. – Detské predstavenie začína o tretej. Stihneš si po obede aj trošku zdriemnuť, – zdvihla sa od stola a pokračovala: – Dobre. Ako sa to volá? Buratino, či otec Carlo? – vzala Miškinu knižku, akože bude čítať. Miška nevydržala a skríkla:
– Predsa Zlatý kľúčik! – a ukazovala prštekom na veľké písmenká, akoby naozaj čítala: – Zla-tý kľú-čik.

Mamička zavolala Števkovmu ockovi, aby poslal Števka k nim, že sa ešte do obeda pohrajú. Chvíľu sa hrali so stavebnicou a kockami, potom kreslili troch kráľov, a nakoniec sa zahrali na obchod. Števko bol predavač. Mal detskú pokladňu a v nej plastové mince a detské papierové peniaze. Na posteli boli porozkladané veci ako v obchode. Miška s bábikou Evičkou v kočíku prišla  k nemu nakupovať. Tiež mala svoje peniaze v kabelke a mamičkin prútený nákupný košík…

Ostalo im ešte trochu času, ale už sa im nechcelo hrať s hračkami. Prišli za mamičkou. Tá sa s nimi zahrala pexeso a popri tom dovárala obed. 
– Teraz pekne poodkladajte všetky hračky. Budeme prestierať k obedu. – povedala mamička a vybrala príbor. Vtedy sa usmiala, pretože si po dlhom čase spomenula a hru, ktorú Miška a Števko ešte nehrali. Položila príbory a prehovorila:
– Zahrajme si ešte jednu hru! Takú sme ešte nehrali. Volá sa „Lyžičky, vidličky, nože!“. Tuto sa postavte! Ja sa opriem o dvere rukami na opačnom konci chodby a budem hovoriť Lyžičky, vidličky, nože!. A rýchlo sa k vám otočím. Kým vás nebudem vidieť, budete sa snažiť prísť čo najbližšie ku mne. Ale nenápadne. Ak zbadám pohyb, pošlem vás späť o pár krokov, alebo aj celkom na začiatok. – vysvetlila mamička. Deťom sa hra páčila. Rýchlo pochopili, že ak začujú slovo „…nože“, musia zamrznúť ako, keď sa v škôlke hrajú na „Sochy“. 

Spoločne so Števkom a jeho ockom nasadli na autobus a odviezli sa na druhý koniec mesta. Po schodoch vyšli ku preskleným dverám a vošli do bábkového divadla. Mamička pohľadom našla Miškinho ocka, ktorý prišiel za nimi rovno z práce. Malá Miška nečakala a rozbehla sa cez celú halu za ním. Pri pokladni kúpili lístky a odložili si do šatne bundy a kabáty. Sadli si a netrpezlivo čakali, kedy zhasnú svetlá.

Za oponou poskakovali nervózne bábky:
– Prišli deti? – spýtal sa otec Carlo.
– Ukáž, aj ja chcem vidieť! – nakukol škáročkou cez oponu Buratino.
– Dnes je plno a prišli aj deti. – napravila si účes dievčinka s modrými vlasmi a skontrolovala, či nemá pokrčené šatôčky.
– Jej, aj dievčatko s vrkočmi prišlo a jej kamarát. Tých si pamätám. Aj pred Vianocami tu boli. Tí vedia pekne tlieskať. – potešili sa všetky bábky a svetlá zhasli…

Po predstavení sa ešte zastavili v cukrárni. Rodičia si dali zákusok a deti sa s chuťou pustili do pudingového pohára s ovocím a šľahačkou. Keď Miška zrazu skríkla:
– Auuuu, čo to? – a vyberala voľačo tvrdé z pusy: – Mamí? 
– Ukáž! Žeby orech medzi ovocím? – vzala malý kúsok do ruky a zisťovala, čo to je. – Ach! – usmiala sa a ukázala ho ockovi. 
– Čo to je? – nedočkavo sa pýtala Miška.
– No, moja zlatá, na budúci školský rok už môžeš ísť do školy! – prezradil ocko. 
– Vypadol ti prvý zúbok! – nevydržala mamička a odložila ho do servítky. Miška si opatrne prešla jazykom po zúbkoch. Vpredu medzi nimi našla dieru…

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

Mohlo by vás zaujímať

Šestnásta vianočná rozprávočka

Šestnásta vianočná rozprávočka Rozlúčka so stromčekom Ráno si Miška obzerala svoje zúbky v zrkadle. Nerozumela, prečo sa včera všetci potešili, že o...Čítať viac

Trinásta vianočná rozprávočka

Trinásta vianočná rozprávočka Traja králi a nová básnička – Ocko, ocko, však dnes nikam nepôjdeš! Už nechoď do práce! Chcem, aby si...Čítať viac

Ôsma vianočná rozprávočka

Ôsma vianočná rozprávočka Nový rok a hra na detektíva „Dnes je Nový rok, dnes je Nový rok, dnes je Nový rok!“ ozývalo...Čítať viac
Tvorba webstránok