Sedemnásta vianočná rozprávočka

Sedemnásta vianočná rozprávočka

Prekvapenie

Rána u babky a dedka boli celkom iné ako doma. Iné postele, iné, viac nafučané periny, iné koberce, iné záclony, iný nábytok a iná vôňa. Miška mala veľmi rada tieto návštevy a jej rodičia tiež. Aj keď nemohla v zime behať bosá po dome, lebo v obývačke sa kúrilo do kozuba a v izbách boli piecky. Vôňa dreva nebola iba v dedkovej dielni, ale aj vonku, aj v dome. Na priedomí popri stene bolo naukladané drevo v úhľadných radoch a ďalšia zásoba ležala v drevárni. Miška chcela pomáhať pri všetkom a nie len dedkovi, ale aj babke. Teraz však premýšľala viac nad tým, ako bude dedko Paľko premieňať vianočný stromček.

Stromček už stál za dverami v dielni. Miška sa posadila na klátik a s údivom sledovala dedkove šikovné ruky. Najprv si stromček zo všetkých strán poobzeral: 
– Uhm, nooo! Pekný je, pekný! – premýšľal nahlas.
– Dedko Paľko, čo teraz budeš robiť? – zvolala Miška nedočkavo.
– Najprv odrežeme tie tenké konáriky a zlúpem kôru … –  vzal pílku a raz – dva poodrezával konáriky. Potom si sadol a vzal do rúk zvláštny kovový nástroj podobný dlhému nožu s drevenými rúčkami na oboch koncoch. Boli podobné, ako má babka a mamička na valčeku na cesto. Pomaly tým nožom ťahal smerom k sebe a z kôry sa stali krásne poskrúcané hoblinky, ktoré pripomínali Miškine kučierky vlasov. 
– Môžem si niektoré vziať? – spýtala sa zvedavo.
– Áno, len počkaj, kým odložím nôž. Je veľmi ostrý! – prestal nachvíľu robiť. Pozrel a usmial sa na Mišku a ďalej pokračoval v práci. Netrvalo dlho a kôra na stromčeku nebola. Dedko odložil obojručný nôž a Miška si povyberala tie najkrajšie kúsky kôry do pleteného koša na drevo. 
– Moja, prines mi fľašu minerálky a ty si vypýtaj džúsik od babky. 
– Dobre dedko, a ukážem mamičke tieto kúsky kôry, – odpovedala Miška  a už jej nebolo. Dedko medzitým olúpal aj niektoré rozvetvené konáriky.  A vyrobil tri habarky – babke, Miške a jej mamičke. Potom vzal olúpaný kmeň a popílil ho elektrickou pílou na rovnako hrubé kolieska. Bola ich plná debnička. Miška priniesla vodu a opäť sa tmolila okolo dedka Paľka:
– Jéj, koľko veľa koliesok. Čo z nich bude? – vyzvedala.
– Z týchto väčších urobíme podložky pod poháre a tie menšie pomaľujeme a môžeš si ich zavesiť na stromček na budúci rok, alebo si nimi vyzdobíš izbičku. Niektoré môžeš použiť na nalepenie malých fotografií a obrázkov. – vysvetľoval dedko a pustil sa do brúsenia, aby sa Miške lepšie maľovalo. Obrúsil tri najväčšie kolieska, a potom na ne vypaľovačkou napísal Miškine, mamičkine aj ockove meno. Miška medzitým vzala do rúk malú doštičku obtočenú s brúsnym papierom a ostošesť brúsila malé koliesko, aby bolo celkom hladké. 

Aj celé poobedie pracovali ako včeličky. Miška maľovala, dedko do nich vŕtal vŕtačkou dierky na zavesenie, brúsil a lakoval a večer už bolo na stole plno farebných koliesok. Do rána ich nechali poriadne zaschnúť. Večer, si obaja líhali do postelí unavení, ale spokojní. Mamička nestihla prečítať ani polovičku strany z rozprávky o psíčkovi a mačičke a dievčatko už spalo.

Knižka na nočnom sa pomrvila otvorila a nadýchla sa a vydýchla, akoby sa dusila:
– Fúúú, konečne sa môžem zhlboka nadýchnuť! – zašepkala.
– Zas si ma celú pokrčila, – osopila sa na ňu záložka a povystierala sa.
– Och, naozaj? Prepáč! To som nechcela… – zohla sa k nej.
– Pozrite, ako Miška pekne spinká! – ozvala sa lampa na nočnom stolíku.
– Veru poriadne vyrástla. Teraz nedávno  bola maličká, ani chodiť nevedela, ani rozprávať, a že už pôjde za chvíľu do školy… rozhovoril sa aj maličký starý budík.
– A ako pomáhala dedkovi Paľkovi celý deň. Musí byť poriadne unavená, –  ozval sa nakoniec aj rámik so svadobnou fotografiou dedka a babky.
Knižka potom začala trošku rozhadzovať rukami a strany prevracala, akoby bol v izbičke prievan. A nik si v tej tme nevšimol, ako na zem pomaličky zletel malý papier spomedzi stránok.

Ráno sa všetci zobudili, sedeli v kuchyni a tíško sa rozprávali. Miška vstala posledná. Ako stúpila na zem, voľačo sa jej prilepilo na bosú malú nôžku. Vzala papierik, čo vypadol v noci z rozprávkovej knižky a rozospato si pretierala očká. Videla akýsi čiernobiely obrázok. Vyzeral ako fotka, ale nebola to fotka. Papierik bol tenší. Vošla do kuchyne a podala papierik ockovi:
– Čo je to za čudný obrázok? Našla som ho pri posteli na zemi. 
Ocko pozrel na obrázok a prekvapil sa. Pozrel na mamičku a ona len sklopila oči a pokývala hlavou, že áno. 
– Naozaj? – spýtal sal ocko už nahlas a dal mamičke božtek. Vyskočil od radosti a zdvihol Mišku až nad hlavu. Urobil s ňou kolotoč a vykríkol: – Miška, budeš mať súrodenca! Bračeka alebo sestričku! 

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

 

Mohlo by vás zaujímať

Tajomná

Tajomná Nepozná tvoje meno. Nemá ani žiadne veno… Neskúša ťa vôbec nikde nájsť. Nenačúva, iba ak tráve rásť. Nenájdeš žiadne jej fotky....Čítať viac

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

  Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami...Čítať viac
Tvorba webstránok