Sedemnásta vianočná rozprávočka

Sedemnásta vianočná rozprávočka

Prekvapenie

Rána u babky a dedka boli celkom iné ako doma. Iné postele, iné, viac nafučané periny, iné koberce, iné záclony, iný nábytok a iná vôňa. Miška mala veľmi rada tieto návštevy a jej rodičia tiež. Aj keď nemohla v zime behať bosá po dome, lebo v obývačke sa kúrilo do kozuba a v izbách boli piecky. Vôňa dreva nebola iba v dedkovej dielni, ale aj vonku, aj v dome. Na priedomí popri stene bolo naukladané drevo v úhľadných radoch a ďalšia zásoba ležala v drevárni. Miška chcela pomáhať pri všetkom a nie len dedkovi, ale aj babke. Teraz však premýšľala viac nad tým, ako bude dedko Paľko premieňať vianočný stromček.

Stromček už stál za dverami v dielni. Miška sa posadila na klátik a s údivom sledovala dedkove šikovné ruky. Najprv si stromček zo všetkých strán poobzeral: 
– Uhm, nooo! Pekný je, pekný! – premýšľal nahlas.
– Dedko Paľko, čo teraz budeš robiť? – zvolala Miška nedočkavo.
– Najprv odrežeme tie tenké konáriky a zlúpem kôru … –  vzal pílku a raz – dva poodrezával konáriky. Potom si sadol a vzal do rúk zvláštny kovový nástroj podobný dlhému nožu s drevenými rúčkami na oboch koncoch. Boli podobné, ako má babka a mamička na valčeku na cesto. Pomaly tým nožom ťahal smerom k sebe a z kôry sa stali krásne poskrúcané hoblinky, ktoré pripomínali Miškine kučierky vlasov. 
– Môžem si niektoré vziať? – spýtala sa zvedavo.
– Áno, len počkaj, kým odložím nôž. Je veľmi ostrý! – prestal nachvíľu robiť. Pozrel a usmial sa na Mišku a ďalej pokračoval v práci. Netrvalo dlho a kôra na stromčeku nebola. Dedko odložil obojručný nôž a Miška si povyberala tie najkrajšie kúsky kôry do pleteného koša na drevo. 
– Moja, prines mi fľašu minerálky a ty si vypýtaj džúsik od babky. 
– Dobre dedko, a ukážem mamičke tieto kúsky kôry, – odpovedala Miška  a už jej nebolo. Dedko medzitým olúpal aj niektoré rozvetvené konáriky.  A vyrobil tri habarky – babke, Miške a jej mamičke. Potom vzal olúpaný kmeň a popílil ho elektrickou pílou na rovnako hrubé kolieska. Bola ich plná debnička. Miška priniesla vodu a opäť sa tmolila okolo dedka Paľka:
– Jéj, koľko veľa koliesok. Čo z nich bude? – vyzvedala.
– Z týchto väčších urobíme podložky pod poháre a tie menšie pomaľujeme a môžeš si ich zavesiť na stromček na budúci rok, alebo si nimi vyzdobíš izbičku. Niektoré môžeš použiť na nalepenie malých fotografií a obrázkov. – vysvetľoval dedko a pustil sa do brúsenia, aby sa Miške lepšie maľovalo. Obrúsil tri najväčšie kolieska, a potom na ne vypaľovačkou napísal Miškine, mamičkine aj ockove meno. Miška medzitým vzala do rúk malú doštičku obtočenú s brúsnym papierom a ostošesť brúsila malé koliesko, aby bolo celkom hladké. 

Aj celé poobedie pracovali ako včeličky. Miška maľovala, dedko do nich vŕtal vŕtačkou dierky na zavesenie, brúsil a lakoval a večer už bolo na stole plno farebných koliesok. Do rána ich nechali poriadne zaschnúť. Večer, si obaja líhali do postelí unavení, ale spokojní. Mamička nestihla prečítať ani polovičku strany z rozprávky o psíčkovi a mačičke a dievčatko už spalo.

Knižka na nočnom sa pomrvila otvorila a nadýchla sa a vydýchla, akoby sa dusila:
– Fúúú, konečne sa môžem zhlboka nadýchnuť! – zašepkala.
– Zas si ma celú pokrčila, – osopila sa na ňu záložka a povystierala sa.
– Och, naozaj? Prepáč! To som nechcela… – zohla sa k nej.
– Pozrite, ako Miška pekne spinká! – ozvala sa lampa na nočnom stolíku.
– Veru poriadne vyrástla. Teraz nedávno  bola maličká, ani chodiť nevedela, ani rozprávať, a že už pôjde za chvíľu do školy… rozhovoril sa aj maličký starý budík.
– A ako pomáhala dedkovi Paľkovi celý deň. Musí byť poriadne unavená, –  ozval sa nakoniec aj rámik so svadobnou fotografiou dedka a babky.
Knižka potom začala trošku rozhadzovať rukami a strany prevracala, akoby bol v izbičke prievan. A nik si v tej tme nevšimol, ako na zem pomaličky zletel malý papier spomedzi stránok.

Ráno sa všetci zobudili, sedeli v kuchyni a tíško sa rozprávali. Miška vstala posledná. Ako stúpila na zem, voľačo sa jej prilepilo na bosú malú nôžku. Vzala papierik, čo vypadol v noci z rozprávkovej knižky a rozospato si pretierala očká. Videla akýsi čiernobiely obrázok. Vyzeral ako fotka, ale nebola to fotka. Papierik bol tenší. Vošla do kuchyne a podala papierik ockovi:
– Čo je to za čudný obrázok? Našla som ho pri posteli na zemi. 
Ocko pozrel na obrázok a prekvapil sa. Pozrel na mamičku a ona len sklopila oči a pokývala hlavou, že áno. 
– Naozaj? – spýtal sal ocko už nahlas a dal mamičke božtek. Vyskočil od radosti a zdvihol Mišku až nad hlavu. Urobil s ňou kolotoč a vykríkol: – Miška, budeš mať súrodenca! Bračeka alebo sestričku! 

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

 

Mohlo by vás zaujímať

Ružová

Ružová Ružová je farba obľúbených kvetov, ružové dvere do mojich krajších svetov, ružovú topánku občas vyberám z blata, ružovým štetcom maľujem nové...Čítať viac
Tvorba webstránok