Šestnásta vianočná rozprávočka

Šestnásta vianočná rozprávočka

Rozlúčka so stromčekom

Ráno si Miška obzerala svoje zúbky v zrkadle. Nerozumela, prečo sa včera všetci potešili, že o jeden prišla. – Mamička, to mi teraz vypadnú všetky zúbky? Ako budem potom jesť? Či mi kúpite také vyberacie zuby, ako má starká? –  prišla Miška do spálne a šuchla sa k nej pod teplú perinu. – Júj, aká si studená! – zhíkla mamička. – Ako dlho beháš iba v košieľke? – napomenula Mišku mamička a celú ju zababušila, aby sa zohriala. – Vypadnú, áno vypadnú, všetky, ale nie naraz, postupne. A postupne ti budú rásť nové a trochu väčšie. Budeš mať v ústach ešte dosť zúbkov, aby si sa vedela najesť. To sa neboj! –  usmiala sa. Miška sa tiež usmiala a pritúlila k mamičke. Obe privreli oči a ešte si na chvíľu si zdriemli.

Po raňajkách sa Miškina mamička vybrala do komory. Priniesla prázdne krabice z vianočných ozdôb a porozkladala ich v obývačke na stolík. Tie, čo sa tam nezmestili, položila na zem: – Pomôžeš mi? Pozri stromček už opadáva, pozbierame ozdoby a rozlúčime sa s ním. – Ešte nie, potom už nebudú Vianoce… – chytila Miška mamičku za nohu a zaliečavo na ňu pozrela. – Nie moja, v pondelok už pôjdeš do škôlky a takýto neporiadok s ihličím v celom byte tu predsa nemôžeme nechať… – povedala a začala dávať dole lesklé vlasy a reťaze. Malý kocúrik Puf vyskakoval na pohyblivé konce reťazí a váľal sa pri hre na zemi. Miška sa pridala k mamičke, a kým ona dala dole všetky sklenené ozdoby, dievčatko oberalo zo stromčeka sladkosti: medovníky, salónky, želatínové hviezdičky a aj kolekcie. Nakoniec zvesili aj farebné svetielka. – So stojanom nám pomôže ocko, keď príde, a potom pôjdeme na celý víkend k dedkovi Paľkovi. Miška začala od radosti pobehovať po byte a spolu s mamičkou opatrne odložili ozdoby zas do komory.

Ocko prišiel a pomohol odmontovať stojan zo stromčeka. Vyniesol stromček von k autu a poriadne ním zatriasol, aby opadalo ihličie. Otvoril kufor a vložil ho dnu. Nasadol do auta a šiel natankovať, kým mamička s Miškou pobalia veci na víkend. O pár minút sa už spolu viezli po diaľnici za dedkom Paľkom.

– Tu je ale príšerná tma. Kam sa mi podeli všetky farebné svetielka? – začal lamentovať stromček v kufri auta. – Takáto tma tu je skoro stále. Vravel si, že máš svetielka? Zasvieť trošku, my poznáme iba tie brzdové. – prosili veci z kufra. – Mal som, ale už nemám, niekam zmizli, kým som si trošku zdriemol. – odpovedal stromček. – Ja som lekárnička, ak ťa niečo bolí, rada pomôžem . – ozvalo sa z rohu. – Nie, nič ma nebolí, ďakujem. A je tu ešte niekto okrem teba? – Áno, je nás tu viac. V každom aute sú takí ako my. – Tak my sme v aute? A čo je auto? Tá červená skrinka na kolesách? Myslím, že Miškin kamarát Števko jedno auto priniesol, keď sa k nám prišiel pohrať. – rozpamätával sa vianočný stromček. – Toto auto nie je detská hračka. Je to veľké auto, ktoré vozí ľudí. A my cestujeme všade s nimi. – prihovoril sa výstražný trojuholník. Trošku sa leskol a brzdové svetlá sa v ňom odrážali. – Ty máš tiež v sebe svetielka? – potešil sa stromček. – To sú odrazky, samé nesvietia, svetlo len odrážajú. Aj my také na sebe máme! – vystrčili sa reflexné vesty. – Ja som náhradné koleso, ak by sme dostali defekt. Volajú ma rezerva. Neviem, neviem, kto to vymýšľal, ale ženské meno pre koleso? – zahuhňalo z priestoru pod podlahou. – Aj my sme tu. Sme veľmi dôležité práve v zime a voláme sa snehové reťaze. Ak je na ceste príliš veľa snehu a ľadu a šmýka sa, obujú nás na kolesá, a potom sa poľahky vyštveráme na každý kopec. – A aby sa nešmýkali dole z cesty, kým nasadia reťaze, potrebujú mňa. Som zakladací klin – povedal a postavil sa na špičky, aby ho bolo lepšie počuť. – Nezabudnite aj na mňa! Keby náhodou začalo horieť, som tu ja-hasiaci prístroj!

Miškin ocko akurát odbočil na cestičku k dedkovi Paľkovi a zastavil pred bránou. Vystúpili a zvítali sa so starými rodičmi. Miška sa zas krútila okolo dedka. Ako vždy: – Dedko Paľko, priniesli sme náš vianočný stromček. Nechceli sme ho vyhodiť do smetiaka. Však z neho niečo pekné vyrobíš. – štebotalo dievčatko. – Ale určite, veď ste prišli na celý víkend. Budem rád, ak mi s tým pomôžeš, moja zlatá. – usmial sa dedko Paľko, zobral Mišku za rúčku a vošli do domu za babkou a rodičmi.

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Tvorba webstránok