Siedma vianočná rozprávočka

Siedma vianočná rozprávočka

Silvester a ako začal Nový rok

Dnes je Silvester a rodičom už od rána pípajú sms-ky s novoročnými blahoželaniami. Miška, Kajka a Majka pobehujú ešte v pyžamkách a ich smiech sa rozlieha po celej chate. Tešia sa na svah, ale aj na výnimočný večer. Možno im konečne dovolia byť hore a počítať posledné sekundy starého roka. Uvidia naozajstný ohňostroj? Ešte nikdy neboli cez Silvester na horách…

– Dievčatá, obliekať sa, raňajky a ide sa lyžovať! Dnes vás čaká druhá lekcia. A keďže je ten Silvester, budeme na svahu len doobeda. Tak, šup, šup, naštartovať vrtuľu, aby sme všetko stihli! – zavelil Miškin ocko s úsmevom. Aj on bol rád, že si tu môže oddýchnuť od práce a venovať sa rodinke.
– A čo to musíme stihnúť? – vyzvedali malé nezbedníčky. 
– Ste nejaké zvedavé? Nie? – žmurkol ujo Vlado, – Na nikoho čakať nebudeme. Keď chcete byť v pyžamách a spať, nech sa páči!
– Niééééé! – zaznelo trojhlasne a už bolo počuť dupot šiestich nožičiek po schodoch. Obe mamičky sa smiali a rýchlo pomáhali svojim dcérkam do pančušiek a otepľovačiek. O pár minút už stáli nastúpené ako vojaci pri dverách chaty a škerili sa od ucha k uchu.

Miška potešená novým slnečným ránom sa rozbehla, aby bola na svahu prvá. Ako sa dvojičky snažili predbehnúť ju, pošmykli sa a prekopŕcli sa do záveja. Pritom stiahli k sebe aj Mišku. Najprv sa zľakli, a rodičia čakali, že budú plakať, ale keď sa uvideli celé biele ako „snehuliačky“, rozosmiali sa. Zvalili sa na chrbát a urobili v snehu anjelikov. 
– Vyzeráte ako traja králi, čo chodia po Novom roku koledovať. Len čiapky urobiť z papiera… – doberal si ich ujo Vlado.
– Možno by aj dačo vykoledovali, – pridal sa Miškin ocko. 

Vlek, na ktorom sa dnes mali naučit jazdiť, sa volá Poma. Vyzerá ako plastový tanier, ktorí krútia žongléri na paličke. Palička visí dolu z pohyblivého drôtu a tanier si treba dať pod zadok:
– Nesmiete si sadnúť! Inak spadnete. Len sa oň oprite, ale stojte pevne na lyžiach! – vysvetľoval ujo Vlado.
– Takto! – predviedla šikovne Miška a už sa aj viezla hore brehom. 
Palice im podržali rodičia, aby sa mohli na začiatok držať oboma rukami. Detský svah nebol príliš strmý, tak sa mohli spúšťať aj bez palíc. Rovnako ako včera dievčatá zistili, že to nie je len tak. Opäť museli trénovať a trénovať…
Do obeda to zvládli perfektne:
– Lyžovanie je taká zábava!  – tešili sa dvojičky, že im to ide.

Potom si na chate trochu oddýchli a Miška si aj s ockom trošku zdriemla. Mamičky robili chlebíčky, chystali kapustnicu a aj obývačku pri kozube vyzdobili. Dvojičky kreslili a vystrihovali papierové hviezdičky. Ujo Vlado sa kamsi nenápadne vytratil.Keď sa vrátil tváril sa veľmi nenápadne a do kúta zložil svoj batoh. Vnútri ležali veľké i malé prskavky.

– Myslíte, že dnes už konečne nastane naša chvíľa? Tak dlho sme ležali zabudnuté v obchode… – s nádejou prehovorila najväčšia z prskaviek. V menšej krabičke to zašušťalo a malé prskavky zvedavo vystrčili svoje hlávky:
– Vari naozaj? Kto tu niečo hovoril o našej chvíli? A čo to vôbec znamená? Aký je vlastne deň? – prekrikovali sa jedna cez druhú.
– Utíšte sa a počúvajte! Ak je dnes Silvester, určite to niekto z ľudí povie, – naťahovali teda uši, či niečo začujú.
– Mamí, môžem byť dnes hore, až kým bude ohňostroj? – spýtala sa rozospatá Miška, – veď som sa už trošku vyspinkala. Ja to vydržím, uvidíš, – prosíkala.
– Tak teda dobre… – odpovedala mamička. – Len neviem, či bude nejaký ohňostroj. Sme v horách a zvieratká by sa veľmi báli toho rachotenia. 
– Oj, a ja som sa tak veľmi tešila, že konečne uvidím na Silvestra naozajstný ohňostroj a nie iba ten v televízii. – posmutnela Miška.
– Počuli ste? Povedala na Silvestra! Áno, áno, dnes konečne zažiarime! – veselili sa prskavky a čakali na polnoc.

Miška a vlastne všetci sa dočkali a pár minút pred polnocou sa zas ujo Vlado niekam vytratil. Neskôr sa zjavil vo dverách a pozeral na hodiny nad kozubom:
– Stihol som to! – a oči sa mu rozžiarili. – Poďte všetci von! 
– Desať, deväť, osem, sedem, šesť, päť, štyri, tri, dva, jeden… Šťastný Nový rok! -vykríkli všetci spoločne a presne v tej istej chvíli sa rozhoreli všetky prskavky, ktoré ujo Vlado zapichol do snehu v tvare hviezdy. Toto nádherné tiché svetelné divadlo si Miška a jej najbližší navždy zapamätali. A nikomu vôbec nevadilo, že to nebol naozajstný ohňostroj…

 

Mohlo by vás zaujímať

Tvorba webstránok