Šiesta vianočná rozprávočka

Šiesta vianočná rozprávočka

O lyžiach, čo sa nevedeli lyžovať

V nedeľu sa Miška chystala do hôr. Rodičia ju tam brávali na lyžovačku. Minulý rok na Vianoce dostala svoje prvé lyže. Odvtedy chodievali cez zimu spolu lyžovať takmer každú nedeľu. Vedela sa už spustiť z kopca a robiť zákruty. Dokonca sa naučila, ako sa dostať na vrch kopca. Chvíľu to trvalo, kým si zvykla a nepadala. Nakoniec sa však s vlekom skamarátila. Ocko vždy vravieval, že malé deti sa rýchlejšie naučia lyžovať, lebo sa neboja. A Miška sa určite nebála.

– Miška, máme pre teba prekvapenie! – spoločne zavolali rodičia na dcérku. 
– Prekvapenie? Pre mňa? – čudovala sa, lebo Vianoce už boli a darčeky dostala pod stromček.
– Áno, tento rok budeme na lyžovačke až tri dni. A pozvali sme na chatu aj uja Vlada, tetu Mariku a tvoje sesternice Kajku a Majku.
Miška otvorila oči a ústa, ako najviac vedela, a keď sa spamätala, vykríkla:
– Naozaj? Hurá! To bude paráda! – a rozbehla sa k rodičom, aby ich objala.

K chate dorazili presne na obed. Akurát ponosili veci dnu, keď prišli aj hostia. Miška s nadšením utekala privítať dievčatá. Kajka a Majka boli dvojičky a chodili už do prvej triedy. Obe dostali pod stromček nové lyže. Lyžovať sa ešte nevedeli.
Po dobrom obede sa chystali prvýkrát na svah. Kajka mala ružové lyže s bielymi pásikmi a Majka biele s ružovými pásikmi. Miška si tiež niesla svoje. Červené. Všetky tri štebotali ako vtáčence. Rodičia sa len usmievali a boli šťastní, keď videli ich radosť.
– Nevieme sa už dočkať. Ani zaspať sme večer nemohli, – vraví Kajka.
– Ja som nevedela, že tu budeme aj spať a ani, že prídete – vysvetľovala Miška, – bolo to prekvapenie.
– Ty sa už vieš lyžovať?
– Jasne! Minulý rok som sa naučila, – hrdo pozrela na sesternice. Zrazu akoby podrástla. Ony ešte na lyžiach nestáli… – rada vám ukážem, ako sa to robí. Hlavne musíte mať trochu pokrčené kolená, aby ste nespadli.
– Vyzerá to ľahko, no ja sa bojím, že spadnem, – pošepla Miške Majka.
– Jój, vieš koľkokrát som spadla ja? Oprášiš sa a ideš ďalej. Nemusíš sa báť, sneh je mäkký. – vysvetľovala.

Na svahu šli dievčatá na detskú zjazdovku a rodičia sa pri nich striedali, aby mohli lyžovať aj na ťažšej zjazdovke. Miška ochotne vysvetľovala spolu s ujom a tetou, ako vyšliapať kopec a ako sa spustiť. Rodičia Kajky a Majky sa všemožne snažili naučiť ich to. Kajke sa však na lyžiach stále rozopínalo viazanie a Majke sa lyže zakaždým prekrížili a obe padali ako hrušky.
– Dievčatá, čo poviete, dáme si prestávku. Už som vyhladol, – zahlásil ujo Vlado. – Pozývam vás na teplý čajík a koláčik.
– Výborný nápad, – potešila sa teta Marika. – Počkáme na tvojich rodičov Miška. Aha, tam sú! – s obdivom sledovali, ako pekne sa lyžujú.

Opreli si lyže o zábradlie pred chatou a palice zapichli do snehu. Mamičky šli variť čajík s citrónom a ockovia sa rozprávali o tom, že do večera by mali ešte narúbať drevo do kozubu. A dievčatá?
– Ja sa to asi nikdy nenaučím. Tie lyže ma neposlúchajú. Idú si, ako sa im chce, – vzdychala Majka.
– Ja som sa to tiež nenaučila hneď, – povzbudzovala ju Miška. 
– Moje lyže sú zas pokazené, stále sa rozopínajú, – posťažovala sa Kajka. – Ako sa mám niečo naučiť, keď nefungujú?
Pomaly sŕkali horúci čaj, jedli slivkový koláč tety Mariky a premýšľali, ako to celé dopadne…

Vonku sa lyže vyhrievali na slniečku a tiež oddychovali. Miškine lyže odrazu prehovorili:
– Milé kolegyne, takto to, ale nepôjde. Musíte sa trošku posnažiť, ak nechcete dievčatá znechutiť. Čo je to s vami?
– A môžeme my zato? My nemáme dobre nastavené viazanie? – ofučali sa Kajkine ružovučké lyže.
– Dobre, to sa dá napraviť. Ale vy neviete ísť rovno? Keď bude Majka stále na zemi, odloží vás do kúta a bude sa radšej sánkovať. To by ste chceli? – vyčítavo pozreli Miškine lyže na tie biele.
– Máš pravdu, nejde nám to. Ale sme na snehu prvýkrát. Tiež to nevieme. Rovnako ako dievčatá. 
– Tak počúvajte, poradím vám ako na to! – zavelili červené lyže a dopodrobna im vysvetľovali, ako pomôcť dievčatám naučiť sa lyžovať.

– Poďme na svah dievčatá! – zavelili ockovia. 
– Ja ešte nastavím Kajke viazanie, aby sa nerozopínalo a počkám vás vonku, – pobral sa ujo Vlado pred chatu.
Na svahu sa dvojičky snažili zo všetkých síl a ich lyže tiež. Ešte párkrát spadli, ale ružové lyže sa viac nerozopínali a biele sa neprekrižovali. Netrvalo dlho a podarilo sa im zísť dolu brehom bez pádu. 
– Mamí, ocí, videli ste to? – kričali od radosti a skúšali to znovu a znovu. 
Veď to poznáte, čokoľvek sa učíte – lyžovať, bicyklovať, plávať, alebo kresliť, bez tréningu a opakovania to nejde. 
A zajtra ich čaká ďalšia skúška odvahy a trpezlivosti – vlek. 
…a Silvester!

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Malý princ, knižka písaná úprimnou dušou

Malý princ, knižka písaná úprimnou dušou Malý princ– malá knižka a predsa svojím obsahom taká veľkolepá. Je viac než jasné, že ju...Čítať viac
Tvorba webstránok