Štvrtá vianočná rozprávočka

Štvrtá vianočná rozprávočka

O smutných farbičkách

Vonku pršalo a Miška bola dnes trošku smutná. Trošku preto, že ocko musel zas do práce a trošku preto, že pre ten dážď sa začal topiť sneh.
– Ešte som ani nepostavila poriadneho snehuliaka… – prihovorila sa svojej bábike Evičke, – a už o chvíľu nijaký sneh nebude, – zvesila Miška plecia, bábiku držala len jednou ručičkou tak, že visela až po zem a ako kráčala do kuchyne, Evičkine vlásky šúchali po dlážke:
– Mamička?
– Áno, moja? – odpovedala mamička a ďalej miešala polievku.
– Mamičkááá? – čakala Miška, kým položí varešku a vezme ju na kolená, – Mami, aj ty bývaš niekedy smutná?
– Smutná? Pravdaže, každý býva občas smutný. Teba dnes niečo trápi, že? Vidím ti to na nose, – zažartovala a jemne jej ťukla prstom po nošteku.
– Topí sa sneh a ešte som s ockom nestavala veľkého snehuliaka .
– Neboj sa, zima sa dnes nekončí. Bude ešte snežiť a bude aj snehuliak. Čo keby si mi nakreslila, akého snehuliaka chceš postaviť? – navrhla mamička.

Miška na chvíľu odišla do izbičky a vrátila sa s farbičkami a čistým papierom. Posadila sa k stolu a začala kresliť. No neurobila ani jednu „guľu“ a už sa jej farbička zlomila. Mamička priniesla strúhadlo a modrú farbičku zastrúhala. O chvíľu sa zlomila oranžová, a potom aj čierna.
– Asi si svoj smútok preniesla aj na farbičky, či čo? Možno preto sa stále lámu, – čudovala sa mamička. Miška nakoniec obrázok dokreslila, ale snehuliak bol krivý, smutný a nepáčil sa jej. Mamička jej chcela trošku zlepšiť náladu a vzala ju do obchodu, aby jej kúpila nové farbičky.

– Prečo si sa zlomila? – ozvala sa žltá farbička na kuchynskom stole.
– Neviem. Veď aj oranžová a čierna sa lámali, – bránila sa modrá farbička.
– Mamička vravela, že sme tiež smutné, – prehovorili všetky tri farbičky. Schovali sa zahanbene do krabičky a opäť sa polámali.
– Čo sa to s vami stalo? Veď Miška bude ešte viac smutná. Takto jej nepomôžete! – vyčítali im ostatné farbičky.

Strúhadlo pochopilo, že je čas na jeho žartíky. Inak sa ceruzky dostanú tak akurát do smetného koša. Veľmi rád pozeralo v televízií vystúpenia klaunov v cirkuse. Namočilo si noštek do červenej papriky, aby vyzeralo ako klaun. Okamžite začalo kýchať:
– Ha-ha-ha-hapčíííí! Ojojoj! Ha-ha-ha-hapčíííí! – až prekoprclo na hranatú hlavu a ostalo naopak.
– Chi-chi-chi-chi-chi-chi, – zachichotala sa žltá farbička a bežala mu na pomoc. – Čo to stváraš, ty cirkusant? Trénuješ?
– Nie, toto už mám natrénované. Mám plán, ako rozveseliť farbičky, –  pošepkal jej do uška, – pomôžeš mi?
– Jáááj! Dobre, – žmurkla žltým očkom na strúhadlo.
Strúhadlo začalo predvádzať svoje kúsky a žltá farbička sa na nich smiala. Najprv tichšie, neskôr na plné hrdlo, rovnako ako sa smejú deti v cirkuse. A iste viete, smiech je nákazlivý. Postupne sa pridávali aj ostatné farbičky na stole. Nakoniec vyliezli z krabičky aj smutné, ale zvedavé farbičky. Pozerali na strúhadlo a nálada sa im zlepšovala. Až celkom zabudli na svoj smútok a rozosmiali sa. A po čase sa od smiechu chytali za brušká…
Bolo po smútku.

Mamička s Miškou sa vrátili domov. Dievčatko malo radosť z nových farbičiek a tešilo sa, že nakreslí lepší obrázok. Aké bolo jej prekvapenie, keď na stole ležali zastrúhané farbičky a nový papier s nádherným snehuliakom. Usmiala sa na snehuliaka a pozrela von oknom:
– Sneží! – vykríkla od radosti a veselo pobehovala po byte s krásnym obrazom snehuliaka.

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok