Štvrtá vianočná rozprávočka

Štvrtá vianočná rozprávočka

O smutných farbičkách

Vonku pršalo a Miška bola dnes trošku smutná. Trošku preto, že ocko zas musel do práce a trošku preto, že pre ten dážď sa začal topiť sneh.
– Ešte som ani nepostavila poriadneho snehuliaka… – prihovorila sa svojej bábike Evičke, – a už o chvíľu nijaký sneh nebude, – zvesila Miška plecia, bábiku držala len jednou ručičkou tak, že visela až po zem a ako kráčala do kuchyne, Evičkine vlásky šúchali po dlážke:
– Mamička?
– Áno, moja? – odpovedala mamička a ďalej miešala polievku.
– Mamičkááá? – čakala Miška, kým položí varešku a vezme ju na kolená, – Mami, aj ty bývaš niekedy smutná?
– Smutná? Pravdaže, každý býva občas smutný. Teba dnes niečo trápi, že? Vidím ti to na nose, – zažartovala a jemne jej ťukla prstom po nošteku.
– Topí sa sneh a ešte som s ockom nestavala veľkého snehuliaka .
– Neboj sa, zima sa dnes nekončí. Bude ešte snežiť a bude aj snehuliak. Čo keby si mi nakreslila, akého snehuliaka chceš postaviť? – navrhla mamička.

Miška na chvíľu odišla do izbičky a vrátila sa s farbičkami a čistým papierom. Posadila sa k stolu a začala kresliť. No neurobila ani jednu „guľu“ a už sa jej farbička zlomila. Mamička priniesla stúhadlo a modrú farbičku zastrúhala. O chvíľu sa zlomila oranžová, potom aj čierna.
– Asi si svoj smútok preniesla aj na farbičky, či čo? Možno preto sa stále lámu, – čudovala sa mamička. Miška nakoniec obrázok dokreslila, ale snehuliak bol krivý, smutný a nepáčil sa jej. Mamička jej chcela trošku zlepšiť náladu a vzala ju do obchodu, aby jej kúpila nové farbičky.

– Prečo si sa zlomila? – ozvala sa žltá farbička na kuchynskom stole.
– Neviem. Veď aj oranžová a čierna sa lámali, – bránila sa modrá farbička.
– Mamička vravela, že sme tiež smutné, – prehovorili všetky tri farbičky. Schovali sa zahanbene do krabičky a opäť sa polámali.
– Čo sa to s vami stalo? Veď Miška bude ešte viac smutná. Takto jej nepomôžete! – vyčítali im ostatné farbičky.

Strúhadlo pochopilo, že je čas na jeho žartíky. Inak sa ceruzky dostanú tak akurát do smetného koša. Veľmi rád pozeralo v televízií vystúpenia klaunov v cirkuse. Namočilo si noštek do červenej papriky, aby vyzeralo ako klaun. Okamžite začalo kýchať:
– Hapčíííík! Ojojoj! Ha-ha-ha-hapčíííík! – až prekoprclo na hranatú hlavu a ostalo naopak.
– Chi-chi, – zachichotala sa žltá farbička a bežala mu na pomoc. – Čo to stváraš, ty cirkusant? Trénuješ?
– Nie, toto už mám natrénované. Mám plán, ako rozveseliť farbičky, –  pošepkal jej do uška, – pomôžeš mi?
– Jáááj! Dobre, – žmurkla žltým očkom na strúhadlo.
Strúhadlo začalo predvádzať svoje kúsky a žltá farbička sa na nich smiala. Najprv tichšie, neskôr na plné hrdlo, rovnako ako sa smejú deti v cirkuse. A iste viete, smiech je nákazlivý. Postupne sa pridávali aj ostatné farbičky na stole. Nakoniec vyliezli z krabičky aj smutné, ale zvedavé farbičky. Pozerali na stúhadlo a nálada sa im zlepšovala. Až celkom zabudli na svoj smútok a rozosmiali sa. A po čase sa od smiechu chytali za brušká…
Bolo po smútku.

Mamička s Miškou sa vrátili domov. Dievčatko malo radosť z nových farbičiek a tešilo sa, že nakreslí lepší obrázok. Aké bolo jej prekvapenie, keď na stole ležali zastrúhané farbičky a nový papier s nádherným snehuliakom. Usmiala sa na snehuliaka a pozrela von oknom:
– Sneží! – vykríkla od radosti a veselo pobehovala po byte s krásnym obrázkom snehuliaka.

Mohlo by vás zaujímať

Tvorba webstránok