Trinásta vianočná rozprávočka

Trinásta vianočná rozprávočka

Traja králi a nová básnička

– Ocko, ocko, však dnes nikam nepôjdeš! Už nechoď do práce! Chcem, aby si sa so mnou hral. – trošku šeptom volala Miška na ocka a šteklila ho vláskami po tvári, ako sa nad ním skláňala. 
– Joj, ako ma šteklíš, – strhol sa zo sna. 
– Nespíš? To je dobre, neviem sa dočkať, kedy vstaneš. – povedala Miška a poťahala ho za ruku. Ocko vstal, a kým sa prezliekol, Miška ho už čakala s raňajkami. Usadila rodičov a bábiku Evičku za stôl a obskakovala ich ako v reštaurácii. Ešte aj zásterku mala na sebe a cez ruku si prehodila bielu utierku:
– Milí hostia, čo vám ponúknem? – tvárila sa Miška ako čašníčka.
– Ak môžem poprosiť, dva šunkové chlebíčky a jedno volské oko. Na pitie pohár pomarančovej šťavy. – prezeral si ocko Miškin jedálny lístok. Večer ho pripravovala s mamičkou. Vystrihovali obrázky z letákov a časopisov. Nalepili ich na výkres a mamička k nim potom dopísala cenu. Ráno si privstali, aby všetko prichystali a ocka prekvapili.
– A vám, čo prinesiem? – obrátila sa k mamičke, bábika Evička bola akože jej dcéra.
– Malej pohár kakaa a vianočku s maslom a marhuľovým džemom a ja si prosím jeden krajec tmavého chleba s maslom a paradajkou a pohár minerálky bez bubliniek. Ďakujem. – objednala si aj ona. 
– Nech sa páči! – povedala Miška zakaždým, keď kládla na stôl a hostia vždy pekne poďakovali. Aj Miška si vzala svoje obľúbené chlebíky vo vajíčku s kečupom a teplý čaj s medom a citrónom a prisadla si k stolu. Potom sa pekne spoločne naraňajkovali a ocko sa rozhovoril:
– Vieš, že dnes sú Traja králi?
– Kde? – zvedavo pozrela Miška na ocka. Ten sa zasmial a pokračoval:
– Tak sa volá dnešný sviatok – Traja králi – boli to mudrci, ktorí priniesli malému Ježiškovi dary a ľudia ich začali časom volať králi. A dodnes chodia deti v tento deň koledovať. Väčšinou na dedinách ešte udržiavajú tieto zvyky.
– A čo je to koledovať? – spýtalo sa dievčatko.
– Deti, ale aj dospelí, chodia od domu k domu a vinšujú – koledujú, teda recitujú básničky. Na hlavách majú čiapky z papiera. Keď povedia koledy, domáci im dajú nejaké dary, väčšinou  jedlo. 
– Donesiem tablet a pohľadám ti obrázky. Lepšie tomu budeš rozumieť. – povedala mamička, keď dojedla.

Na Miškinom stolíku sa začali diať zvláštne veci:
– Cítim to v kostiach, že sa o chvíľu voľačo udeje… – ozvali sa nožnice.
– Ale zase snívate, že ste najdôležitejšie na svete – ozvali sa perá a ceruzky, pretože nožnice vždy rady trochu preháňali.
– Je to tak, veľká chvíľa nastane… nebojte sa, všetkých nás bude Miška potrebovať. Dokonca aj teba… – ukázali nožnice na biele tučnučké lepidlo.
– A čo my? Bude nás Miška chcieť? – spýtali sa výkresy a farebné papiere. – Možno zas niečo pekné na nás nakreslí… – dúfali. 
– Miška rada kreslí a vyrába a tvorí. Nie je deň, aby s mamičkou niečo nevymysleli.
– Pripravte sa už idú! Vedeli sme to, vedeli sme to, vedeli…! – nadšene všetky vecičky volali..

Všetci kráčali do Miškinej izbičky.
– Vyrobíme si takéto čiapky z papiera a prekvapíme Števka. Pôjdeme k nemu koledovať. Ale musíme sa naučiť básničku – koledu. Inak by to nebolo ono. – spoločne plánovali.
– Dobre, ale ja neviem, ako na to? – bezradne pozrela Miška. 
– Neboj, pomôžeme ti. – usmiali sa rodičia na svoju dcérku. Sadli si k stolíku a kreslili, strihali a lepili. Všetci traja si vyrobili z výkresu krásne papierové trojkráľové čiapky. 
– To by sme mali a teraz básnička – povedala mamička a našla peknú a nie veľmi dlhú koledu. Miška sa ju rýchlo naučila a už nedočkavo poskakovala pri dverách.

Vyšli na schodisko a pomaly sa dostali k dverám bytu, v ktorom býval Števko. Miška s trémou zaklopala na dvere.
Otvoril Števkov ocko, ale Števko mu bol v pätách: 
– Kto to k nám prišiel? – spýtal sa zvedavo.
– Ale iba dajakí králi. – a odstúpil od dverí, aby Števko uvidel svoju kamarátku a jej rodičov. Vtedy už všetci traja králi spustili koledu:

My tri krále prišli sme k vám,
zdravia, šťastia, zdravia, šťastia vinšovať vám.
Zdravia, šťastia, dlhé letá,
my sme prišli, my sme prišli k vám zďaleka.

Všetci mali dobrú náladu a tentokrát Miška a jej rodičia šli na návštevu ku Števkovi. Spoločne strávili pekné chvíle a tešili sa na všetko, čo im prinesie nový rok.

Narozprával a pre Vás, milé deti, pripravil Štefan Jančík. Príjemné počúvanie…

Citát zdroj: https://www.zones.sk/studentske-prace/basne/10768-na-tri-krale-vinse/

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok