Čím sú pre mňa Vianoce?
Pár slov, ktoré pohladia.
Pár rúk, čo objímu.
Pár očí, ktoré sa potešia.
Pár uší, čo ma vypočujú.
Pár známych, ktorí ma navštívia.
Pár detí, čo mi na ulici zamávajú.
Pár koláčikov, ktoré mi chuť osladia.
Pár salóniek, čo na strome sa pohojdajú. (viac…)
„Mikulášku, dobrý strýčku…“, znie pieseň z našej triedy už niekoľko dní. Deti počítajú na prstoch koľkokrát sa ešte vyspia a príde Mikuláš.
Možno sa to stalo a možno nie, ale raz…
„Povedzte nám, pani učiteľka, ako to bolo na Mikuláša kedysi?“ ozval sa najmenší chlapček.“
„Tak si sadnite na koberec“, kývla hlavou a ticho čakala, kým si všetci našli pohodlné miesto.
Oprela sa o okraj lavice a začala spomínať na čas detstva: „Mikuláš, ako si ho pamätám…?“ (viac…)
Niekedy náhoda prinesie neobyčajné veci úplne obyčajným ľuďom.
Keď sa mi ťarchou podlomia kolená, predsa vďaka nim tvorím s kľudom.
Neobyčajní ľudia potichu vpletú sa do môjho života ako anjeli,
hoci sme sa predtým nepoznali, alebo vôbec nič o sebe nevedeli.
S láskavosťou na perách zľahka obrátia môj svet celkom naruby,
a ja ich s radosťou na prahu privítam, nečakám žiadne prísľuby… (viac…)
Tridsať rokov pretieklo rýchlo ako voda,
a ja čakám, kto mi dnes ochotne pohár podá.
Kto načrie pre nás pravdu z čistého prameňa,
a nebude klamať, že ilúzie sa na ňu premenia…
Mali sme nádej v očiach a možno sladkých sedemnásť,
kľúče od bytu rodičov a horiace sviece v zmrznutých rukách. (viac…)
Martin na bielom koni neprišiel.
Ani len vysnívaný princ…
Asi nevedel vybrať tú najbelšiu zo svojich košieľ
a stratil tým svoj šmrnc. (viac…)
Máte aj vy občas pocit, že dobre už bolo? Nič sa nedarí? Všetko sa vám sype na hlavu a energia akoby šla niekam na dovolenku a zabudla sa vrátiť?
Každý sa vo svojom živote stretne podobnými pocitmi. To sa stáva…
Je na nás, ako sa k tomu postavíme. Či si poplačeme v kúte, vo vani alebo spolu s dažďovými kvapkami. Či pustíme na „plné pecky“ obľúbenú hudbu. Posťažujeme sa priateľom. Alebo pár dní len prespíme so slovami – nič sa mi nechce… (viac…)
Staviaš si občas v sebe vysoké múry z farebných bublín
a prekvapene hľadíš, keď prepadnú sa prasknuté do hlbín.
Pestuješ si v očiach spomienky svojich prežitých rokov
rovnako ako muškáty na oknách…
a za leto prejdeš kvôli nim aj milión krokov. (viac…)
Slnečný jas rozpučil zrelé bobule hrozna v tvojich ústach
a ja lačne vdychujem vôňu čerstvej šťavy,
čo steká po tvojich zvodných krivkách.
Smeješ sa a bezstarostne sa necháš hladiť a bozkať (viac…)
Človek je namojveru zvláštny tvor:
občas leží, občas si vybehne na dvor.
Pocity rád skrýva i rozdáva zároveň.
Raz ušpiní sa, inokedy má vysokú úroveň. (viac…)
Na takom mačacom bále by ste podľa piesne Mariky Gombitovej našli krásne, mladé dievčatá – „kočky“ hľadajúce budúcich partnerov a beťárskych starších chlapov – „kocúrov“, ktorí chcú len rozptýlenie…
V tomto článku sa chcem ale venovať tým malým, úžasným, mňaukajúcim tvorom, ktorí sa nám často pletú pod nohami a robia nám spoločnosť. (viac…)