Keď tvorím, tak lietam

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak


Komentáre:

 

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami jeho príchodu a predsa tento rok úplne inak. Ak by prišiel ako vždy, bolo by to 21.marca. Všetko sa mení… aj začiatok jari.

Spomalenie


Pre niekoho to znamená cítiť  sa lepšie, pre mnohých horšie. Každý máme svoje radosti a svoje starosti. Či s „Covidom“, alebo bez neho… Slovíčko, ktoré som vo svojom článku nikdy nechcela použiť, som teraz predsa len napísala. Hovoriť však budem to tom, čo spomalenie sveta prinieslo a ako som sa začala pozerať na svet „novými očami“. (viac…)

Už cítim to vo vzduchu


Komentáre:

Už cítim to vo vzduchu

Prichádza jar… Už cítim to vo vzduchu.
Viac fúka vietor a preháňa sa šírym svetom.
V duchu už objíma višňu v svadobnom rúchu
a jej veselé družičky sakury s ružovým kvetom
vo vlasoch tancujú do rytmu zaľúbených sŕdc. (viac…)

Dnes je Deň ľudovej rozprávky


Komentáre:

Dnes je Deň ľudovej rozprávky

Dnes je 16. marec. Deň, keď sa narodil Pavol Dobšinský – „Deň ľudovej rozprávky“.

Je asi málo kníh… však čosi vieme z nich…(M. Žbirka)

Dobrých kníh nikdy nie je dosť a rozprávok tiež.

Ľudová rozprávka

Ľudová rozprávka má v sebe veľké tajomno a nádych strašidelnosti. Najmä tie, ktoré sa podarilo počas života zozbierať Pavlovi Dobšinskému. (viac…)

Počúvam


Komentáre:

Počúvam

Počúvam ticho, ako v duši mi nahlas kričí.
Počúvam šepot modrých krídel nado mnou. 
Počúvam rozhovor vetra s korunami stromov.
Počúvam pieseň, čo nespievam a to ma ničí. (viac…)

Básne iných básnikov


Komentáre:

Básne iných básnikov

Básne iných básnikov, ktoré sa mi priplietli do života, ma od detstva nútili zamýšľať sa nad celým mojím svetom. 

Od rodičov i zo škôlky

Rovnako ako každé dieťa začínala som s prvými básňami – básničkami doma v kruhu rodiny a neskôr v škôlke. Mnoho ich človek nezabúda ani po rokoch. Iné sa navždy vytratia niekam do neurčita. Sú dve básničky v mojej hlave, ktoré nezabúdam. A nie preto, že učím malé deti a tam sa stretávam s mnohými básňami. Skôr kvôli tomu, že sprevádzali moje najrannejšie detstvo – Macko a Žabiatko. Je to taká klasika a myslím si, že ako ja som ju posunula mojim deťom, robia tak dnes aj ostatní rodičia. A robia tak radi. 

Hviezdoslavov Kubín

Niet vari dieťaťa ani dospelého, ktorý by si tým v škole neprešiel. Každý učiteľ má svoj systém. U nás v triede bolo pre každého žiaka povinné vybrať si báseň, zarecitovať ju pred celou triedou a dostať pochvalu, kritiku i známku za prednes. Najlepší postúpili do školského kola… (viac…)

Sedemnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Sedemnásta vianočná rozprávočka

Prekvapenie

Rána u babky a dedka boli celkom iné ako doma. Iné postele, iné, viac nafučané periny, iné koberce, iné záclony, iný nábytok a iná vôňa. Miška mala veľmi rada tieto návštevy a jej rodičia tiež. Aj keď nemohla v zime behať bosá po dome, lebo v obývačke sa kúrilo do kozuba a v izbách boli piecky. Vôňa dreva nebola iba v dedkovej dielni, ale aj vonku, aj v dome. Na priedomí popri stene bolo naukladané drevo v úhľadných radoch a ďalšia zásoba ležala v drevárni. Miška chcela pomáhať pri všetkom a nie len dedkovi, ale aj babke. Teraz však premýšľala viac nad tým, ako bude dedko Paľko premieňať vianočný stromček. (viac…)

Šestnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Šestnásta vianočná rozprávočka

Rozlúčka so stromčekom

Ráno si Miška obzerala svoje zúbky v zrkadle. Nerozumela, prečo sa včera všetci potešili, že o jeden prišla. – Mamička, to mi teraz vypadnú všetky zúbky? Ako budem potom jesť? Či mi kúpite také vyberacie zuby, ako má starká? –  prišla Miška do spálne a šuchla sa k nej pod teplú perinu. – Júj, aká si studená! – zhíkla mamička. – Ako dlho beháš iba v košieľke? – napomenula Mišku mamička a celú ju zababušila, aby sa zohriala. – Vypadnú, áno vypadnú, všetky, ale nie naraz, postupne. A postupne ti budú rásť nové a trochu väčšie. Budeš mať v ústach ešte dosť zúbkov, aby si sa vedela najesť. To sa neboj! –  usmiala sa. Miška sa tiež usmiala a pritúlila k mamičke. Obe privreli oči a ešte si na chvíľu si zdriemli. (viac…)

Pätnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Pätnásta vianočná rozprávočka

Ako Miške vypadol prvý zúbok

Včera sa Miška dohodla so Števkom, že pôjdu spolu do detského bábkového divadla na rozprávku. 
– Mamička, pozrieš, prosím, čo hrajú v divadle? – vyzvedala Miška.
– Samozrejme! Spolu sa pozrieme. Poď! – vzala tablet a vyhľadala divadelný program v ich meste. Položila ho Miške do rúk a ťukla na dnešný dátum 8. január. Vyskočil obrázok a Miška si prezerala celú galériu. Mamička jej zatiaľ česala vlásky a zapletala do vrkočov.
– Ó, túto poznám! – vykrikovala Miška, vychytila sa a utekala do izbičky. Vrátila sa po krátkej chvíli a v ručičkách stískala malú knižku. 
– Sú to úplne rovnaké obrázky. Pozri Buratino a otec Carlo… – tešila sa.
– A teraz chvíľočku poseď, aby som ťa mohla dočesať. – mamička vzala tablet a položila ho na stôl. Miška si zatiaľ prezerala svoju knižku. (viac…)

Štrnásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Štrnásta vianočná rozprávočka

Plastelína

Mamička položila telefón a tvárila sa veľmi spokojne. Miška hneď zbadala, že má dobré správy:
– Kto volal? – opýtalo sa dievčatko zvedavo a pozeralo nahor, mamičke priamo do tváre.
– Ujo Vlado, – usmiala sa a pokračovala: – zastavia sa na návštevu. Boli v meste na nákup a Kajka a Majka by ťa chceli vidieť. Možno sa pohráte aj s tou novou plastelínou, čo si dostala pod stromček. 
– Kajka a Majka prídu! Fakticky? Tááákto sa teším, – zvolala Miška nadšene a roztiahla ruky doširoka, akoby chcela, aby sa jej do náručia zmestil celý svet. A roztočila sa ako vrtuľka. (viac…)

Trinásta vianočná rozprávočka


Komentáre:

Trinásta vianočná rozprávočka

Traja králi a nová básnička

– Ocko, ocko, však dnes nikam nepôjdeš! Už nechoď do práce! Chcem, aby si sa so mnou hral. – trošku šeptom volala Miška na ocka a šteklila ho vláskami po tvári, ako sa nad ním skláňala. 
– Joj, ako ma šteklíš, – strhol sa zo sna. 
– Nespíš? To je dobre, neviem sa dočkať, kedy vstaneš. – povedala Miška a poťahala ho za ruku. Ocko vstal, a kým sa prezliekol, Miška ho už čakala s raňajkami. Usadila rodičov a bábiku Evičku za stôl a obskakovala ich ako v reštaurácii. Ešte aj zásterku mala na sebe a cez ruku si prehodila bielu utierku:
– Milí hostia, čo vám ponúknem? – tvárila sa Miška ako čašníčka. (viac…)