Premáhaš spánok bolesťou skrútený,
vidíš už zahmlene života premeny.
Okuliare nahmatáš v šere po pamäti
a zodraté papuče natiahneš na päty.
Ledva sa došuchtáš k svojim liekom na tlak
a rozhádzanú posteľ radšej necháš iba tak.
Už nie je poriadok prvotný tvoj cieľ.
Prežiť ďalší deň, len toľko by si chcel. (viac…)
Čas spomaliť?
V máji sa opäť začína finišovať v práci, veď sa blíži koniec školského roka. S jarnými prácami v záhrade, s plánmi na leto…
Mám však iné plány.
Plány, ktoré som ani náhodou nemala „v pláne“.
Musím spomaliť. „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu…“ (viac…)
Pre radosť z novovytvorených vecí,
chystám sa do neznámych vôd skočiť.
Pre poznanie, ako mi to bude chutiť,
mám spotené dlane, ale nenechám sa nútiť.
Slová povzbudenia:“Veď skús a uvidíš!“
opakujem si v hlave stále dokola.
A brúsim bojazlivo, snáď ma pochopíš.
…akoby som si strihala vlasy dohola. (viac…)