Keď stratí človek človeka
Keď stratí človek človeka
pomaly, ticho, nebadane,
alebo prudko, nečakane…
zlomí sa pevný konár
v jeho hlave. (viac…)
Keď stratí človek človeka
človek
Keď bolí ma svet
Keď bolí ma svet
Kráčam cestou a kilometre diaľok preciedzam cez moje ťažké kroky,
keď bolí ma svet…
Svaly sa napnú každý deň o trochu menej…Čo už? Mám svoje roky
a v nich dušu plnú lásky, radostí a bôľov, o ktorých netušíš, ukrytú…
Tie cesty každodenné zošúchajú asfalt vždy na rovnakom mieste
a ľudia s deravými ponožkami vyšliapu si v tráve novú cestičku… (viac…)
Namojveru
Namojveru
Človek je namojveru zvláštny tvor:
občas leží, občas si vybehne na dvor.
Pocity rád skrýva i rozdáva zároveň.
Raz ušpiní sa, inokedy má vysokú úroveň. (viac…)