
Keď stratí človek človeka
Keď stratí človek človeka
pomaly, ticho, nebadane,
alebo prudko, nečakane…
zlomí sa pevný konár
v jeho hlave. (viac…)
Keď stratí človek človeka
pomaly, ticho, nebadane,
alebo prudko, nečakane…
zlomí sa pevný konár
v jeho hlave. (viac…)
Pátranie po minulosti,
po koreňoch hlbokých…
prináša všetky otázky
pokrájané na rezance…
Zo skartovača vyliezli
a ako dážďovky po daždi
rozliezli sa po chodníkoch.
(viac…)
Nepozná tvoje meno.
Nemá ani žiadne veno…
Neskúša ťa vôbec nikde nájsť.
Nenačúva, iba ak tráve rásť.
Nenájdeš žiadne jej fotky.
Nesplní ti nič do bodky…
Nepovie radšej celkom nič.
Nevezme nikdy na koňa bič.
Nenájdeš jej tvár v dave.
Necítiš jej oheň ukrytý v láve.
Nehladíš vlasy ani drobnú dlaň.
Neplatí tebe za život krutú daň. (viac…)
Keď nenávidím pohľad do zrkadla,
čo mi pripomína, že som niekto iný,
nachádzam črepy mojich rozbitých snov
po celej kúpeľni.
Zohnem sa, že ich pozbieram
a krvácajú mi z toho ruky i duša pobledlá. (viac…)