Vitaj! Už zase ťa cítim každou bunkou ako príval čerstvého vzduchu na prechádzke.
Peľ z bahniatok poletuje a dráždi všetky čuchové bunky a opäť sa zhlboka nadýchnem,
nech nikdy nezabudnem na úžasnú vôňu zmoknutých bielych fialiek v mojom fotoaparáte.
Hoci púpavy žiarlivo pokukujú spoza rohu a snažia sa ich v kráse predbehnúť…
Celkom zbytočne sa snažia. Nezáleží viac na nej… (viac…)
Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami jeho príchodu a predsa tento rok úplne inak. Ak by prišiel ako vždy, bolo by to 21.marca. Všetko sa mení… aj začiatok jari.
Pre niekoho to znamená cítiť sa lepšie, pre mnohých horšie. Každý máme svoje radosti a svoje starosti. Či s „Covidom“, alebo bez neho… Slovíčko, ktoré som vo svojom článku nikdy nechcela použiť, som teraz predsa len napísala. Hovoriť však budem to tom, čo spomalenie sveta prinieslo a ako som sa začala pozerať na svet „novými očami“. (viac…)
Prichádza jar… Už cítim to vo vzduchu.
Viac fúka vietor a preháňa sa šírym svetom.
V duchu už objíma višňu v svadobnom rúchu
a jej veselé družičky sakury s ružovým kvetom
vo vlasoch tancujú do rytmu zaľúbených sŕdc. (viac…)
Jar už pára perie z lupienkov kvetov čerešní,
prvé lastovičky skladajú svoju lásku do piesní.
Snežienky odkvitli s odchodom posledného snehu,
fialky, tulipány a púpavy predvádzajú svetu nehu.
A v ranných kvapkách rosy prikyvujú slnku na pozdrav.
Bociany náhlivo upratujú veľké prútené hniezda,
na oblohe už dávno nesvieti vianočná hviezda.
Žblnkocú potôčiky čistou horskou vodou občerstvené, (viac…)