Jarné monológy 

Vitaj! Už zase ťa cítim každou bunkou ako príval čerstvého vzduchu na prechádzke.
Peľ z bahniatok poletuje a dráždi všetky čuchové bunky a opäť sa zhlboka nadýchnem,
nech nikdy nezabudnem na úžasnú vôňu zmoknutých bielych fialiek v mojom fotoaparáte. 
Hoci púpavy žiarlivo pokukujú spoza rohu a snažia sa ich v kráse predbehnúť…
Celkom zbytočne sa snažia. Nezáleží viac na nej… (viac…)