Zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na besedu

Cez jarné prázdniny som prežila krásny zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na besedu.

Z detstva

Z detstva si pamätám besedy ako vyučovacie hodiny, keď sme sa síce neučili, ale radšej by sme v škole neboli. Každý skláňal hlavu k zemi, aby nemusel nič hovoriť a pani učiteľka vtisla najusilovnejšiemu žiakovi triedy papier s otázkami. Čas sa vliekol a žiaci nechápali, načo je potrebné viesť besedy. Teda okrem zberateľov autogramov.

Pred Vianocami

Tesne pred Vianocami, keď mi vyšla kniha Miškine biele Vianoce (KÚPIŤ tu), som navštívila aj dve triedy v Bratislave (viac…)