Ružová je farba obľúbených kvetov,
ružové dvere do mojich krajších svetov,
ružovú topánku občas vyberám z blata,
ružovým štetcom maľujem nové plátna.
Ružová je základom punčového koláča,
ružová košeľa bluesového hráča,
ružový balón nafúknutých spomienok,
ružové podkolienky mladých žubrienok. (viac…)
Niekedy náhoda prinesie neobyčajné veci úplne obyčajným ľuďom.
Keď sa mi ťarchou podlomia kolená, predsa vďaka nim tvorím s kľudom.
Neobyčajní ľudia potichu vpletú sa do môjho života ako anjeli,
hoci sme sa predtým nepoznali, alebo vôbec nič o sebe nevedeli.
S láskavosťou na perách zľahka obrátia môj svet celkom naruby,
a ja ich s radosťou na prahu privítam, nečakám žiadne prísľuby… (viac…)
Obloha je potrhaná perina
a sype mi na hlavu perie
…ako popol.
Snažím sa ním prebrodiť,
no siaha mi až po ramená.
Cítim sa ako srna zranená
a rýchlo behať už neviem.
Mesiac mi svojimi ukradnutými lúčmi
vypaľuje na tvár znamenia
a brániť sa zrazu nechcem. (viac…)
Aké to je, žiť život podľa svojich predstáv?
Povedz úprimne, našiel si pokojný prístav?
Aké to je byť šťastný?
Tancovať s vetrom, či sledovať deň jasný?
Aké to je byť milovaný?
Len tak sedieť v náručí svojej mamy?
Aké to je niekoho milovať?
Chce aj tvoja duša pieseň zaspievať?
Aké to je cítiť strach?
Keď studený pot máš na perách?
Aké to je niekomu uveriť?
Ako keď sa napne tenká niť?
Aké to je nemať celkom nič?
Hľadieť na hviezdy a nevidieť v nich gýč?
Aké to je stratiť odvahu?
Azda ako rak, keď kráča dozadu?
Aké to je nádej nájsť?
Radšej nič nevrav a nechaj ju rásť…