V kruhu života
Krútime sa v kruhu všetci od mala,
krútime sa stále a stále dokola…
Najprv mame vôkol nôh, aj na kolotoči spolu.
Roztočíme „mlynské kolo“ a spadneme celkom dolu. (viac…)
V kruhu života
oči
Tak veľmi by si chcel…
Tak veľmi by si chcel…
Jemne jak s pávím pierkom túžiš ju hladiť po tvári.
Počkať, kým zaspí, bdieť a čakať na brieždenie,
aby si mohol vidieť, ako rozospatá a strapatá oči otvorí. (viac…)
Premeny v mojich očiach
Premeny
Premeny v nás i okolo nás sa dejú neustále. Všetko na tomto svete i v celom vesmíre podlieha zmenám. Akokoľvek by sme chceli, nezabránime tomu.
Príroda sa mení každý deň
Príroda je tá mocná sila, čo sa neustále snaží meniť všetko okolo nás. Striedaním ročných období, dňa i noci, plynutím času v každej sekunde. Vo chvíľach, ktoré nám dopraje vnímať. Niekedy nám čas plynie zdanlivo rozdielnou rýchlosťou. No azda práve jeseň je tým obdobím, kedy si viac ako inokedy uvedomujeme, že všetko má svoj začiatok i koniec. Áno, tesne pred koncom roka príroda zmobilizuje všetko úsilie a celú svoju moc pretaví do maliarskych farieb. Precízne vyzdobí každučký strom. Mne prináša chuť skúsiť to tiež. Štetcom na papieri… (viac…)
Láska anjela
Láska anjela
Ukrytá na konci sveta do klbka bolestí,
odráža chlad, čo páli a štípe až do kostí.
Posledné úlomky srdca na zemi pohľadá.
Zhorené fotky šťastia si na dno ukladá…
Natiahne ešte k slnku svoju bledú tvár,
dúfajúc, že po zime zas možno príde jar.
Nikto ju nehľadá, nikto ju nevolá…
Stratená predo mnou, schúlená sedela.
Ja som ju nevidel, na nič som nečakal.
Zamknutý v myšlienkach, len som ticho stál.
Hľadel som do okna a hľadal nový smer.
Kam má človek ísť, keď nie je v duši zmier?
Bojujúc so sebou i s krutým osudom,
nešťastný náhlivo popri nej prešiel som…
A sladkú vôňu tým rozvíril do dverí…
Čo sa so mnou deje, naozaj neverím…
Zodvihla hore zrak, tá slza stále bolela.
Pozrela na mňa nežnými očami anjela.
Tie oči nado mnou magickú moc majú.
Bojím sa ne pozerať, až ma neuhranú.
„Nebuď smutný“, vraví tichým hlasom,
„Vieš, pane môj milý, kto vlastne som?“
A hoc‘ viac trpela, zrazu sa usmiala.
Vstala a biele zranené krídla vystrela.
Premýšľam – Ak srdca dotkne sa, čože sa udeje?!
„Volám sa LÁSKA a vezmem ťa na Ostrov nádeje…“