Keď stratí človek človeka

Keď stratí človek človeka

Keď stratí človek človeka

pomaly, ticho, nebadane,

alebo prudko, nečakane…

zlomí sa pevný konár

v jeho hlave.

 

Nastane zmätok v duši,

v srdci usadia sa tône

a samotou je telo rozorvané…

 

Keď stratí človek človeka,

môže sa ešte dotknúť jeho dlane?

Smie bozkať pery nežné,

či v trápení sa k nemu utiekať?

Nie…

Zlomil sa pevný konár

v jeho hlave.

 

A duša kvíli,

leje sa slané more…

Ty kričíš: „Nenechaj, prosím, Bože, odísť človeka!“

 

Keď stratí človek človeka,

dá sa to prežiť,

povieš hlave…

 

Horšie je v tichu

smútkom prázdnych rán

každý deň umierať

a stratiť svojho človeka.

 

Stratiť seba…

Stratiť sa

vo svojej hlave.

 

Vtedy niet toho, 

kto by ronil slzy z tvojich strát.

Len tvoja duša plače a kričí:

 

„Preži!“

 

Keď stratí človek svojho človeka,

miluje všetkých naokolo,

kým seba zabudol mať rád.

 

 …

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Dary

Dary Láska. Vôňa. Túžba. Pokoj. Sen.Čítať viac

Semienka

Semienka Rozjímať v objatí nežných chvíľ, čo rúca všetky mýty, aby sa ráno dotklo líčkom môjho líčka, teplými dlaňami Ty. A v...Čítať viac

Natrhal som ti kvety

Natrhal som ti kvety Máš plnú záhradu snov. Kvitnú pod Tvojimi rukami ako ja – do krásy. Vyjadria všetko aj bez slov.Čítať viac
Tvorba webstránok