Keď tvorím, tak lietam…

Keď tvorím, tak lietam…

Keď tvorím, tak lietam…
Na polceste medzi nebom a zemou
vznášajú sa ružové obláčiky už zabudnutých snov.
Aj ja to skúšam s odvahou.

Sieťkou na motýle niektoré pochytám.
Najkrajšie spomienky na ne…
Nalepím ich na papier nanopáskou,
a potom slová opatrne vešiam iným na nos…

Nemorím sa už nad otázkou:
„Čo mám povedať?“
Lež všetkými odpoveďami bez slov…
Ak chcú ma spovedať.

Necítiš ich vône, ba ani trpké pachute skazy…
Vždy, keď tam do nitky zmoknem,
na priedomie povešiam si premočené frázy.
Dosuším ich fénom, nech nikoho sa nedotknem.

Kým poletím spať k motýľom.

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Tvorba webstránok