Milujem tých pár vzácnych chvíľ
Milujem pohľad na divoké kone,
čo cválajú horskou krajinou.
Vtedy už nebojím sa viac o ne.
Viem, že cieľom je samotný beh
s vetrom za šťastím a slobodou.
Milujem lúky plné kvetov voňavých,
keď rozoznávam s každým nádychom
húževnatú burinu od rastlín liečivých.
Ten magický moment krásy prírody
najväčším je pre mňa prepychom.
Milujem hľadieť na modrú oblohu.
Nechám lúče slnka zohriať mi tvár
a hľadám v obláčikoch niečiu podobu.
Keď privriem oči pred slnečným svitom,
prajem si necítiť v srdci žiadnu z chmár.
Milujem lienky a inú chrobač drobnú,
motýlie krídla, všetky ich dúhové farby.
Mravčiu aj včeliu prácu usilovnú,
tiež mušiek svätojánskych žiarivé svetlo…
Možno aj preto sú cieľom mojej tvorby.
Milujem hľadieť do očí zvieraťa,
čo prosebne žiada krátke pohladenie.
Trpezlivo čaká a nič viac sa mu neráta.
Vie, že prídem každý deň aj s jedlom,
a aj keď nemám náladu, nepoviem mu nie.
Keď toto všetko vidím na svete,
milujem tých pár vzácnych chvíľ…
„Taká banalita“ možno si poviete.
Ja však vďaka tomu chápem, prečo
mám ešte prejsť v živote tých pár míľ.
