Skok do neznámych vôd
Pre radosť z novovytvorených vecí,
chystám sa do neznámych vôd skočiť.
Pre poznanie, ako mi to bude chutiť,
mám spotené dlane, ale nenechám sa nútiť.
Slová povzbudenia:“Veď skús a uvidíš!“
opakujem si v hlave stále dokola.
A brúsim bojazlivo, snáď ma pochopíš.
…akoby som si strihala vlasy dohola.
Hľadám podobizne mojich nových múz.
Prúžky skrútených triesok padajú na zem.
Vznikne mi z toho dreva žena a či muž?
Počkám pár minút, chvíľu nič nepoviem…
Odrazu už vidím to dievča strapaté,
naboso po špičkách chodiť po skalách,
čo nesie svoje hriechy, tie hady okaté,
so smútkom v duši a v otrhaných šatách…
Prsty si necítim, ba ani chrbát únavou,
robím ďalej a je to pre mňa zmena,
keď srdiečko mi skáče úľavou,
že sa mi páči, ako tvorím mĺkve žieňa.
Každý deň vraciam sa zaprášená a veselá.
Jej bolesť cítim z mojich rezných rán.
Veď mohla som ju zmeniť aj na anjela…
Pre ten pocit pri práci rada sa o ňu postarám.
