Skok do neznámych vôd

Skok do neznámych vôd

Pre radosť z novovytvorených vecí,
chystám sa do neznámych vôd skočiť.
Pre poznanie, ako mi to bude chutiť,
mám spotené dlane, ale nenechám sa nútiť.

Slová povzbudenia:“Veď skús a uvidíš!“
opakujem si v hlave stále dokola.
A brúsim bojazlivo, snáď ma pochopíš.
…akoby som si strihala vlasy dohola.

Hľadám podobizne mojich nových múz.
Prúžky skrútených triesok padajú na zem.
Vznikne mi z toho dreva žena a či muž?
Počkám pár minút, chvíľu nič nepoviem…

Odrazu už vidím to dievča strapaté,
naboso po špičkách chodiť po skalách,
čo nesie svoje hriechy, tie hady okaté,
so smútkom v duši a v otrhaných šatách…

Prsty si necítim, ba ani chrbát únavou,
robím ďalej a je to pre mňa zmena,
keď srdiečko mi skáče úľavou,
že sa mi páči, ako tvorím mĺkve žieňa.

Každý deň vraciam sa zaprášená a veselá.
Jej bolesť cítim z mojich rezných rán.
Veď mohla som ju zmeniť aj na anjela…
Pre ten pocit pri práci rada sa o ňu postarám.

 

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok