Nádej má farbu belasej oblohy
Nádej má farbu belasej oblohy, detských očí plných otázok,
čerstvého vánku, aj bociana, čo už priletel neznalý prekážok.
Nikto z nás sa dnes spoza záclony nepozerá cez ružové okuliare.
Realita nás dobehla a spočítava mám všetky eurá, libry aj doláre.
Od jej príchodu nikomu žiadne zbytočnosti kupovať netreba.
Rúška, rukavice, dezinfekcia, látky, gumičky a mať múku na chleba.
Vážime si hovory s našimi blízkymi viac než kedykoľvek doteraz.
Tešíme sa, keď im odoslať môžme aspoň mailom krátky odkaz.
Naučíme deti nielen učivo, ale i pestovať malé rastlinky z reklamy.
Okrem prípravy jedla, prania, učenia… mamy vymýšľajú aj hlavolamy.
Vezmeme do rúk knihy, na ktoré veľmi dlho nebol vôbec čas.
Vrátime požičané ako v „Troch grošoch“ , ak vydržíme doma zas.
Pochopíme, že ak si sami nepomôžeme, nik iný nespraví to za nás.
Čo práve robíš, keď nie si v práci, neboj sa a hrdo všetkým ukáž!
Nebojím sa, či obloha bude mať ešte zajtra belasú farbu.
Má farbu nádeje a ja pri ružovom splne viac času na tvorbu.