Namojveru

Namojveru

Človek je namojveru zvláštny tvor:

občas leží, občas si vybehne na dvor.

Pocity rád skrýva i rozdáva zároveň.

Raz ušpiní sa, inokedy má vysokú úroveň.

Lieta v oblakoch a zas padá na dno.

Hreje ho láska, hoci je mu chladno.

Dokáže o ničom vravieť celé hodiny,

aj mlčať o všetkom, keď odíde od rodiny.

Cestovať na koniec sveta a zostať sám,

nech v tichu samoty dá fotkám nový rám.

Jediným slovom vie spáliť všetko za sebou,

i modré z neba zniesť, aby mohol byť s tebou.

Dokáže zľahka pohnúť celými horami,

bezmocný je, ak zasypeš ho faktúrami.

Vidieť vie dobro svojím veľkým srdcom,

Slepý je k nešťastiu a túži byť vodcom.

Človek je namojveru veľmi zvláštny tvor.

Aj tak ho ľúb a svoju náruč mu otvor…

Mohlo by vás zaujímať

Tajomná

Tajomná Nepozná tvoje meno. Nemá ani žiadne veno… Neskúša ťa vôbec nikde nájsť. Nenačúva, iba ak tráve rásť. Nenájdeš žiadne jej fotky....Čítať viac

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

  Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami...Čítať viac
Tvorba webstránok