Namojveru

Namojveru

Človek je namojveru zvláštny tvor:

občas leží, občas si vybehne na dvor.

Pocity rád skrýva i rozdáva zároveň.

Raz ušpiní sa, inokedy má vysokú úroveň.

Lieta v oblakoch a zas padá na dno.

Hreje ho láska, hoci je mu chladno.

Dokáže o ničom vravieť celé hodiny,

aj mlčať o všetkom, keď odíde od rodiny.

Cestovať na koniec sveta a zostať sám,

nech v tichu samoty dá fotkám nový rám.

Jediným slovom vie spáliť všetko za sebou,

i modré z neba zniesť, aby mohol byť s tebou.

Dokáže zľahka pohnúť celými horami,

bezmocný je, ak zasypeš ho faktúrami.

Vidieť vie dobro svojím veľkým srdcom,

Slepý je k nešťastiu a túži byť vodcom.

Človek je namojveru veľmi zvláštny tvor.

Aj tak ho ľúb a svoju náruč mu otvor…

Mohlo by vás zaujímať

Desiata vianočná rozprávočka

Desiata vianočná rozprávočka Ako Miškin svetrík ochorel Bol tretí deň nového roka a Miška sa chystala s rodičmi na prechádzku do mestského...Čítať viac

Pätnásta vianočná rozprávočka

Pätnásta vianočná rozprávočka Ako Miške vypadol prvý zúbok Včera sa Miška dohodla so Števkom, že pôjdu spolu do detského bábkového divadla na...Čítať viac

Jedenásta vianočná rozprávočka

Jedenásta vianočná rozprávočka Pri sviečkach… Otecko šiel do práce a Miška ostala s mamičkou a kocúrikom Pufom doma. Vyčistila mu mištičky a...Čítať viac
Tvorba webstránok