Neprestanem snívať

Neprestanem snívať

 

Naučila som sa žiť s ťarchou na pleciach,
a z mnohých vecí, čo ma stretá, nemám strach.

Naučila som sa zodpovednosti za človeka,
zakaždým, keď niektoré z mojich detí narieka.

Naučila som sa nespávať dlho po nociach
s plienkami, jedlom, upratovaním po Vianociach…

Odtrhnúť si od úst i posledný kúsok chleba.
a držať ich pevne v náručí vždy, keď treba.

Naučila som sa tvár mať usmiatu a spievať,
lebo aj ich chcem naučiť ničoho sa nebáť.

Naučila som sa mať silnejšiu vôľu, akoby chcelo telo.
Nech zvládnem všetko, aj keby sa mi už žiť nechcelo.

Naučila som sa milovať  i „dobrovoľne“ prísť o všetko,
hoci sa chcem vrátiť a byť opäť to malé dievčatko…

Naučila som sa nebrániť pocitom v tme
a ešte viac ľuďom dávať, aj keď som na dne.

Naučila som sa toho možno až priveľa…
Aj to, že nie je bližší kabát, ale košeľa.

No jedno sa nenaučím nikdy snáď
a to – Ako mám prestať snívať…?

Mohlo by vás zaujímať

Keď stratí človek človeka

Keď stratí človek človeka Keď stratí človek človeka pomaly, ticho, nebadane, alebo prudko, nečakane… zlomí sa pevný konár v jeho hlave.Čítať viac
Tvorba webstránok