Keď spustíš dážď

Keď spustíš dážď

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

rozleješ poháre, čo držia žiaru očí.

Tie moria dávnych krívd naraz vytečú

a do poslednej nitky mi dušu vyzlečú.

 

Keď spustíš dážď, šepocú -prepáč- moje ústa.

Nech viacej nie je cesta k tebe pustá.

Snažíš sa rozumieť… prečo sa to stalo?

Neboj sa…  všetko to takto byť malo.

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

polož mi dlane na mokré líca a zakry uši.

Načúvaj tlkotu môjho krehkého srdca

a povedz tíško -Neplač už, ľúbim ťa predsa…

Mohlo by vás zaujímať

Keď bolí ma svet

Keď bolí ma svet Kráčam cestou a kilometre diaľok preciedzam cez moje ťažké kroky, keď bolí ma svet…   Svaly sa napnú...Čítať viac

Dýcham

Dýcham S večerom túlim sa tmavej noci pod vankúš, do svetla hviezdnych perín. Spomalím dych a možno stále naivne v zázraky verím....Čítať viac
Tvorba webstránok