Keď spustíš dážď

Keď spustíš dážď

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

rozleješ poháre, čo držia žiaru očí.

Tie moria dávnych krívd naraz vytečú

a do poslednej nitky mi dušu vyzlečú.

 

Keď spustíš dážď, šepocú -prepáč- moje ústa.

Nech viacej nie je cesta k tebe pustá.

Snažíš sa rozumieť… prečo sa to stalo?

Neboj sa…  všetko to takto byť malo.

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

polož mi dlane na mokré líca a zakry uši.

Načúvaj tlkotu môjho krehkého srdca

a povedz tíško -Neplač už, ľúbim ťa predsa…

Mohlo by vás zaujímať

Malý princ, knižka písaná úprimnou dušou

Malý princ, knižka písaná úprimnou dušou Malý princ– malá knižka a predsa svojím obsahom taká veľkolepá. Je viac než jasné, že ju...Čítať viac
Tvorba webstránok