Keď spustíš dážď

Keď spustíš dážď

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

rozleješ poháre, čo držia žiaru očí.

Tie moria dávnych krívd naraz vytečú

a do poslednej nitky mi dušu vyzlečú.

 

Keď spustíš dážď, šepocú -prepáč- moje ústa.

Nech viacej nie je cesta k tebe pustá.

Snažíš sa rozumieť… prečo sa to stalo?

Neboj sa…  všetko to takto byť malo.

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

polož mi dlane na mokré líca a zakry uši.

Načúvaj tlkotu môjho krehkého srdca

a povedz tíško -Neplač už, ľúbim ťa predsa…

Mohlo by vás zaujímať

Deviata vianočná rozprávočka

Deviata vianočná rozprávočka O stratených guľôčkach Miška vyskočila z auta a ponáhľala sa k vchodovým dverám. Zazvonila na zvonček a z malej...Čítať viac

Sedemnásta vianočná rozprávočka

Sedemnásta vianočná rozprávočka Prekvapenie Rána u babky a dedka boli celkom iné ako doma. Iné postele, iné, viac nafučané periny, iné koberce,...Čítať viac

Šestnásta vianočná rozprávočka

Šestnásta vianočná rozprávočka Rozlúčka so stromčekom Ráno si Miška obzerala svoje zúbky v zrkadle. Nerozumela, prečo sa včera všetci potešili, že o...Čítať viac
Tvorba webstránok