Keď spustíš dážď

Keď spustíš dážď

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

rozleješ poháre, čo držia žiaru očí.

Tie moria dávnych krívd naraz vytečú

a do poslednej nitky mi dušu vyzlečú.

 

Keď spustíš dážď, šepocú -prepáč- moje ústa.

Nech viacej nie je cesta k tebe pustá.

Snažíš sa rozumieť… prečo sa to stalo?

Neboj sa…  všetko to takto byť malo.

 

Keď v noci spustíš dážď v mojej duši,

polož mi dlane na mokré líca a zakry uši.

Načúvaj tlkotu môjho krehkého srdca

a povedz tíško -Neplač už, ľúbim ťa predsa…

Mohlo by vás zaujímať

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

  Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami...Čítať viac

Tajomná

Tajomná Nepozná tvoje meno. Nemá ani žiadne veno… Neskúša ťa vôbec nikde nájsť. Nenačúva, iba ak tráve rásť. Nenájdeš žiadne jej fotky....Čítať viac
Tvorba webstránok