Som zem

Som zem

Som zem, po ktorej každý deň tak samozrejme a hrdo kráčam.
Som zem, na ktorej kľačím, keď vlasy v studenej vode si máčam.
Som zem voňajúca po dobrej práci na pooraných poliach.
Kým pevne stojím a mám ju pod nohami, nemám strach.

Som zem, čo týči sa k oblakom všetkými vrchmi navôkol.
Som zem bezradne padajúca priepasťou do jaskýň hlboko.
Som zem, čo na nohách nosím domov cez všetky prahy.
Keď uschnem v kvetináči, dodáš mi trochu čerstvej vlahy?

Som černozem a kŕmim vaše stále hladné ruky.
Som rašelina, ktorá udrží bez obáv aj statné buky.
Som hlina a krása sveta tečie mi cez teba do pamäti.
Bolí ma však, ak ničíš, čo mám a hádžeš po mne smeti.

Som zákop i val, čo ochráni ťa vlastným telom pred guľkami.
Som teplou perinou a v smútku prikryjem ťa, keď budeme sami.
Som kováč, čo vo svojich vyhniach taví a kuje novú budúcnosť.
Ak má byť lepšia, ukáž mi svoju lásku a najlepšiu cnosť…

Som guľa šialene rýchlo letiaca tmavým Vesmírom.
Kým kráčaš po mne, budeš mi svetlom i hudbou klavírnou…
Čokoľvek sa stane, sľubujem, že postarám sa o ďalšie rána.
Tak skús ma ľúbiť a chráň všetko, čo ti dávam…
Nech v tme a tichu nekonečna nakoniec nie som sama!

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok