Som zem
Som zem, po ktorej každý deň tak samozrejme a hrdo kráčam.
Som zem, na ktorej kľačím, keď vlasy v studenej vode si máčam.
Som zem voňajúca po dobrej práci na pooraných poliach.
Kým pevne stojím a mám ju pod nohami, nemám strach.
Som zem, čo týči sa k oblakom všetkými vrchmi navôkol.
Som zem bezradne padajúca priepasťou do jaskýň hlboko.
Som zem, čo na nohách nosím domov cez všetky prahy.
Keď uschnem v kvetináči, dodáš mi trochu čerstvej vlahy?
Som černozem a kŕmim vaše stále hladné ruky.
Som rašelina, ktorá udrží bez obáv aj statné buky.
Som hlina a krása sveta tečie mi cez teba do pamäti.
Bolí ma však, ak ničíš, čo mám a hádžeš po mne smeti.
Som zákop i val, čo ochráni ťa vlastným telom pred guľkami.
Som teplou perinou a v smútku prikryjem ťa, keď budeme sami.
Som kováč, čo vo svojich vyhniach taví a kuje novú budúcnosť.
Ak má byť lepšia, ukáž mi svoju lásku a najlepšiu cnosť…
Som guľa šialene rýchlo letiaca tmavým Vesmírom.
Kým kráčaš po mne, budeš mi svetlom i hudbou klavírnou…
Čokoľvek sa stane, sľubujem, že postarám sa o ďalšie rána.
Tak skús ma ľúbiť a chráň všetko, čo ti dávam…
Nech v tme a tichu nekonečna nakoniec nie som sama!
