Som voda

Som voda

Som voda, čo pramení v tvojej čistej duši.
Som voda. Chceš či nechceš, zaplním ti uši.
Som voda tečúca z vysokých hôr dolu do dolín.
V pokoji presedíš pri mojom žblnkaní pár hodín.

Som vodička, ktorú plnými dúškami piješ do dna.
Som vodička, ktorá ovlaží tvoju tvár ako fontána.
Som vodička a odkaz ti nesiem na lístočku z brezy.
Zurčaním cez skaly prehluším smútok a rozpustím slzy.

Som divoká rieka, čo rozvíri aj kalné vody do tanca.
Som divoká rieka a do mojich vĺn skáče len záchranca.
Som divoká rieka, čo v búrkach berie všetko dolu vodou.
Ak miluješ ma, necháš ma tiecť a byť stále slobodnou…

Som morská hladina, v ktorej sa miesi cukor i soľ.
Som morská pena, na ktorú si ma premenil a čas ju odniesol…
Som morský príliv, ktorý zotrie všetky naše stopy v piesku.
Nerozvírim spomienky, čo visia mi ako kotva lode na prívesku.

Som májový dážď padajúci na rozpustené vlasy žien v kvete.
Som príjemný dážď, čo zavlaží, napojí a ochladí v sparnom lete.
Som nahnevaná búrka, čo blesky hádže vždy, keď sa nesmejem.
A ty si rady nevieš, tak zavrieš ma hrádzou, nech už sa nelejem.

Nakoniec zakryjem ťa jemným oparom, kým v tichu noci pri mne kempuješ.
Keď svitne nové ráno, ty v mojej chladnej rose opatrne na boso našľapuješ.
A ja ti za to dám do roka nový život…

 

Mohlo by vás zaujímať

Keď stratí človek človeka

Keď stratí človek človeka Keď stratí človek človeka pomaly, ticho, nebadane, alebo prudko, nečakane… zlomí sa pevný konár v jeho hlave.Čítať viac
Tvorba webstránok