Som voda
Som voda, čo pramení v tvojej čistej duši.
Som voda. Chceš či nechceš, zaplním ti uši.
Som voda tečúca z vysokých hôr dolu do dolín.
V pokoji presedíš pri mojom žblnkaní pár hodín.
Som vodička, ktorú plnými dúškami piješ do dna.
Som vodička, ktorá ovlaží tvoju tvár ako fontána.
Som vodička a odkaz ti nesiem na lístočku z brezy.
Zurčaním cez skaly prehluším smútok a rozpustím slzy.
Som divoká rieka, čo rozvíri aj kalné vody do tanca.
Som divoká rieka a do mojich vĺn skáče len záchranca.
Som divoká rieka, čo v búrkach berie všetko dolu vodou.
Ak miluješ ma, necháš ma tiecť a byť stále slobodnou…
Som morská hladina, v ktorej sa miesi cukor i soľ.
Som morská pena, na ktorú si ma premenil a čas ju odniesol…
Som morský príliv, ktorý zotrie všetky naše stopy v piesku.
Nerozvírim spomienky, čo visia mi ako kotva lode na prívesku.
Som májový dážď padajúci na rozpustené vlasy žien v kvete.
Som príjemný dážď, čo zavlaží, napojí a ochladí v sparnom lete.
Som nahnevaná búrka, čo blesky hádže vždy, keď sa nesmejem.
A ty si rady nevieš, tak zavrieš ma hrádzou, nech už sa nelejem.
Nakoniec zakryjem ťa jemným oparom, kým v tichu noci pri mne kempuješ.
Keď svitne nové ráno, ty v mojej chladnej rose opatrne na boso našľapuješ.
A ja ti za to dám do roka nový život…
