Starček

 

Starček

Premáhaš spánok bolesťou skrútený,

vidíš už zahmlene života premeny.

Okuliare nahmatáš v šere po pamäti

a zodraté papuče natiahneš na päty.

Ledva sa došuchtáš k svojim liekom na tlak

a rozhádzanú posteľ radšej necháš iba tak.

Už nie je poriadok prvotný tvoj cieľ.

Prežiť ďalší deň, len toľko by si chcel.

Prosíš blížnych o raňajky i o pomoc…

Veríš, že nad životom ešte máš moc.

potichu čítaš včerajšie noviny,

nehodíš kameňom, veď nie si bez viny.

Vyschnutý, vráskavý ako starý peň,

potichu piješ horkejšiu kávu každý deň.

Čakáš na vnúčatá, čo prídu ťa rozosmiať.

Na chvíľu zabudneš… a v okne budeš stáť

mávajúc na rozlúčku trasľavou rukou,

dúfať smieš, že slnko ťa ráno pichne do bokov.

A vtedy sa popod šedivé fúzy usmeješ,

lebo tá bolesť prezradí ti, že stále žiješ…

 

Mohlo by vás zaujímať

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

  Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami...Čítať viac

Tajomná

Tajomná Nepozná tvoje meno. Nemá ani žiadne veno… Neskúša ťa vôbec nikde nájsť. Nenačúva, iba ak tráve rásť. Nenájdeš žiadne jej fotky....Čítať viac
Tvorba webstránok