Brána do sveta písmeniek
Už som prvák.
Zošit zaplavilo more malých vlniek,
a ja otváram bránu do sveta písmeniek.
Opakujem každé aj stokrát
no začínam sa trochu báť…
Naozaj budem poznať všetky raz?
Miesto na ne musím v hlave nájsť!
Poslať autá do garáže,
tak mi Adam v básni káže.
Možno poradí mi starší brat,
ako si všetky zapamätať.
Ulicami suché lístie lieta,
ohlasuje žiakom koniec leta.
Písmeno, slabika, slovo, veta…
„Precvičme ich!“ vraví nová teta.
Nemám už slzu na krajíčku,
práve spievame peknú pesničku.
Chytíme sa spolu za rúčky,
obujeme obe papučky…
Nech nám práca ide od ruky,
pri písaní nerobíme pazvuky.
Spočítame hrušky, ba i stromy v lese,
ku stolu si už obed sám ponesiem.
Po chvíli sa v triede zjaví mamička,
„Pozri, tu je moja prvá jednička!“
