Brána do sveta písmeniek

 

Brána do sveta písmeniek

Už som prvák. 
Zošit zaplavilo more malých vlniek,
a ja otváram bránu do sveta písmeniek.

Opakujem každé aj stokrát
no začínam sa trochu báť…

Naozaj budem poznať všetky raz?
Miesto na ne musím v hlave nájsť!

Poslať autá do garáže,
tak mi Adam v básni káže.

Možno poradí mi starší brat,
ako si všetky zapamätať.

Ulicami suché lístie lieta,
ohlasuje žiakom koniec leta.

Písmeno, slabika, slovo, veta…
„Precvičme ich!“ vraví nová teta.

Nemám už slzu na krajíčku,
práve spievame peknú pesničku.

Chytíme sa spolu za rúčky,
obujeme obe papučky…

Nech nám práca ide od ruky,
pri písaní nerobíme pazvuky.

Spočítame hrušky, ba i stromy v lese,
ku stolu si už obed sám ponesiem.

Po chvíli sa v triede zjaví mamička,
„Pozri, tu je moja prvá jednička!“

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Dýcham

Dýcham S večerom túlim sa tmavej noci pod vankúš, do svetla hviezdnych perín. Spomalím dych a možno stále naivne v zázraky verím....Čítať viac

Keď bolí ma svet

Keď bolí ma svet Kráčam cestou a kilometre diaľok preciedzam cez moje ťažké kroky, keď bolí ma svet…   Svaly sa napnú...Čítať viac
Tvorba webstránok