Svitanie

Svitanie

Obloha je potrhaná perina

a sype mi na hlavu perie

…ako popol.

Snažím sa ním prebrodiť,

no siaha mi až po ramená.

Cítim sa ako srna zranená

a rýchlo behať už neviem.

Mesiac mi svojimi ukradnutými lúčmi

vypaľuje na tvár znamenia

a brániť sa zrazu nechcem.

 

Hľadám v tom perí zabudnuté krásy života,

až mi pritom celkom osiveli vlasy

a čas si ma do svojich nití zamotal…

 

Prázdne dni a tiché brieždenia

nechcú mi prezradiť môj osud.

Tak spriadam chuchvalce nití na vretená,

nech ešte je túžba žiť z nich spletená.

Nevidím cieľ a význam ťažkých myšlienok

a dávno ani deti odeté do plienok.

Nemám nič a aj to už strácam,

len pomaly dvíham zrak k oblohe

a nádej na budúcnosť čakám.

 

Vtom k Zemi padne pre mňa hviezda…

No ja už nemám žiadne tajné prianie.

Len ticho v bolestiach čakám na svitanie.

 

Mohlo by vás zaujímať

Šestnásta vianočná rozprávočka

Šestnásta vianočná rozprávočka Rozlúčka so stromčekom Ráno si Miška obzerala svoje zúbky v zrkadle. Nerozumela, prečo sa včera všetci potešili, že o...Čítať viac

Ôsma vianočná rozprávočka

Ôsma vianočná rozprávočka Nový rok a hra na detektíva „Dnes je Nový rok, dnes je Nový rok, dnes je Nový rok!“ ozývalo...Čítať viac
koník, Vianoce, stromček, pokoj, šťastie, láska

Vianočné zázraky

Vianočné zázraky Stali sa už dávno vianočné zázraky… Prišla nová hviezda, dieťatko, aj nové sny. Chystáme rovnakú večeru na nový stôl. Keď...Čítať viac
Tvorba webstránok