Tridsať rokov pretieklo

Tridsať rokov pretieklo

Tridsať rokov pretieklo rýchlo ako voda,

a ja čakám, kto mi dnes ochotne pohár podá.

Kto načrie pre nás pravdu z čistého prameňa,

a nebude klamať, že ilúzie sa na ňu premenia…

Mali sme nádej v očiach a možno sladkých sedemnásť,

kľúče od bytu rodičov a horiace sviece v zmrznutých rukách.

Do tmy sme vyšli, do ulíc…

za spevu piesní Kubišovej, Hofmana, Grigorova a Kryla.

Kazetu s nimi radšej pod vankúš som si skryla.

Veď nikto netušil, či podarí sa táto „nežná“ zmena

a udavači mali tajne nastražené svoje uši v stenách.

Keď na to myslím, aj dnes mi srdce silno búši.

So zatajeným dychom sme sledovali v telke, ako sú bití

mladí ľudia bez viny, čo chceli pre nás iba slobodu.

 

Spolu sme stáli držiac sa za ruky. Známi i neznámi.

„Sľúbili sme si lásku, ať mír dál zûstává s touto krajinou…“

Kam sa to stratilo? Všetko sa zmenilo a sladké reči akosi skysli.

Už nie sme naivní, no zimomriavky máme každý november,

keď vidíme zábery v telke a staré fotky na výstavách.

Vôbec nám nešlo o slávu, len sme viac nechceli mať strach.

Tridsať rokov nám pretieklo a ja dúfam, že nie pomedzi prsty…

 

 

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Fučíkov odkaz živým opäť ožil

Fučíkov odkaz živým Fučíkov odkaz živým… Mnohí si iba povzdychnú, lebo vedia… Je takých však stále menej. Prehrabávala som sa „v oddelení“...Čítať viac
Tvorba webstránok