Tridsať rokov pretieklo

Tridsať rokov pretieklo

Tridsať rokov pretieklo rýchlo ako voda,

a ja čakám, kto mi dnes ochotne pohár podá.

Kto načrie pre nás pravdu z čistého prameňa,

a nebude klamať, že ilúzie sa na ňu premenia…

Mali sme nádej v očiach a možno sladkých sedemnásť,

kľúče od bytu rodičov a horiace sviece v zmrznutých rukách.

Do tmy sme vyšli, do ulíc…

za spevu piesní Kubišovej, Hofmana, Grigorova a Kryla.

Kazetu s nimi radšej pod vankúš som si skryla.

Veď nikto netušil, či podarí sa táto „nežná“ zmena

a udavači mali tajne nastražené svoje uši v stenách.

Keď na to myslím, aj dnes mi srdce silno búši.

So zatajeným dychom sme sledovali v telke, ako sú bití

mladí ľudia bez viny, čo chceli pre nás iba slobodu.

 

Spolu sme stáli držiac sa za ruky. Známi i neznámi.

„Sľúbili sme si lásku, ať mír dál zûstává s touto krajinou…“

Kam sa to stratilo? Všetko sa zmenilo a sladké reči akosi skysli.

Už nie sme naivní, no zimomriavky máme každý november,

keď vidíme zábery v telke a staré fotky na výstavách.

Vôbec nám nešlo o slávu, len sme viac nechceli mať strach.

Tridsať rokov nám pretieklo a ja dúfam, že nie pomedzi prsty…

 

 

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Tajomná

Tajomná Nepozná tvoje meno. Nemá ani žiadne veno… Neskúša ťa vôbec nikde nájsť. Nenačúva, iba ak tráve rásť. Nenájdeš žiadne jej fotky....Čítať viac

Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak

  Prvý jarný deň prišiel ako vždy a predsa inak Prvý jarný deň prišiel ako vždy… Vlastne 20. marca s mnohými predtuchami...Čítať viac
Tvorba webstránok