Neobyčajné veci
Niekedy náhoda prinesie neobyčajné veci úplne obyčajným ľuďom.
Keď sa mi ťarchou podlomia kolená, predsa vďaka nim tvorím s kľudom.
Neobyčajní ľudia potichu vpletú sa do môjho života ako anjeli,
hoci sme sa predtým nepoznali, alebo vôbec nič o sebe nevedeli.
S láskavosťou na perách zľahka obrátia môj svet celkom naruby,
a ja ich s radosťou na prahu privítam, nečakám žiadne prísľuby…
Dajú mi nádej, povzbudivé slová, čo i len malý kúsok svojej priazne,
hoci sami sú veľmi zaneprázdnení, unavení a neraz aj plní bázne.
Postavia na mojej polámanej lodi nové sťažne a napnú biele plachty,
nech chytím vietor a naberiem síl… Deravé člny premenia na jachty.
Niektorí odídu, stratia sa mi z očí, ale nie z mysle a neukážu sa celé roky.
Azda sa vrátia, možno v novej podobe, starostlivo dozrieť na moje kroky.
Iní zostanú pri mne navždy, dajú mi inšpiráciu a naučia ma zrazu rozumieť.
Podajú pomocnú ruku, či rameno. Naň smiem sa skloniť, ak budem chcieť.
Vďaka týmto ľuďom, stávajú sa mi neobyčajné veci a krajší je celý svet.
Opäť sa usmievam a zas hľadím na hviezdy, hoci nedostanem odpoveď:
„Naozaj to bola len náhoda?“
