Neobyčajné veci

Neobyčajné veci

Niekedy náhoda prinesie neobyčajné veci úplne obyčajným ľuďom.
Keď sa mi ťarchou podlomia kolená, predsa vďaka nim tvorím s kľudom.

Neobyčajní ľudia potichu vpletú sa do môjho života ako anjeli,
hoci sme sa predtým nepoznali, alebo vôbec nič o sebe nevedeli.

S láskavosťou na perách zľahka obrátia môj svet celkom naruby,
a ja ich s radosťou na prahu privítam, nečakám žiadne prísľuby…

Dajú mi nádej, povzbudivé slová, čo i len malý kúsok svojej priazne,
hoci sami sú veľmi zaneprázdnení, unavení a neraz aj plní bázne.

Postavia na mojej polámanej lodi nové sťažne a napnú biele plachty,
nech chytím vietor a naberiem síl… Deravé člny premenia na jachty.

Niektorí odídu, stratia sa mi z očí, ale nie z mysle a neukážu sa celé roky.
Azda sa vrátia, možno v novej podobe, starostlivo dozrieť na moje kroky.

Iní zostanú pri mne navždy, dajú mi inšpiráciu a naučia ma zrazu rozumieť.
Podajú pomocnú ruku, či rameno. Naň smiem sa skloniť, ak budem chcieť.

Vďaka týmto ľuďom, stávajú sa mi neobyčajné veci a krajší je celý svet.
Opäť sa usmievam a zas hľadím na hviezdy, hoci nedostanem odpoveď:

„Naozaj to bola len náhoda?“

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Keď stratí človek človeka

Keď stratí človek človeka Keď stratí človek človeka pomaly, ticho, nebadane, alebo prudko, nečakane… zlomí sa pevný konár v jeho hlave.Čítať viac
Tvorba webstránok