Už cítim to vo vzduchu
Prichádza jar… Už cítim to vo vzduchu.
Viac fúka vietor a preháňa sa šírym svetom.
V duchu už objíma višňu v svadobnom rúchu
a jej veselé družičky sakury s ružovým kvetom
vo vlasoch tancujú do rytmu zaľúbených sŕdc.
Vtáčky štebotavé spievajú novú obradnú pieseň
o ich jarnej láske a čo šepkajú si, to im nepovedz.
Myslia len na teplé lúče, čo hrejú viac ako na jeseň.
Na to, až červenať sa začnú jej líca v prítmí sviec…
Prichádza jar… Už cítim to vo vzduchu.
Viac láka ľudí vonku a radosti bežia k deťom,
strúhajúc prvú píšťalku. Jej tóny priložím si k uchu…
Až kým sa myšlienky neubránia jarným rozletom.
Počúvam to volanie. Vari hudieš si tiež? Povedz,
či táto melódia prinesie svetu ten najkrajší sen.
Azda nezablúdi cestou domov, aj skaze zamedz!
Inak spadne na nás jarná únava a clivá tieseň.
A tie len ťažko je snímať ľuďom z pliec…
Prichádza jar… Už cítim to vo vzduchu.
Bosá tancuje po lúkach, cez hlávky podbeľom.
Zamáva pani Zime, zbohom dá kožuchu.
Nepríde viac rozprávková víla, odetá v bielom…
Iba báseň schovaná v perí havranov a ako len
túži vzlietnuť sťa biela labuť k oblakom, to nevieš.
Jar cítiť vo vzduchu a Veľká noc víta čerstvú zeleň.
Naplní studne vodou, nech láskou k životu pookreješ.
Aby jej dúšok, pomohol mrazivý smútok vyzliecť…
